Predstavujeme Vám jednu z najneobyčajnejších liečivých húb sveta. Cordyceps sinensis je tradičným liekom Čínskej národnej fytoterapeutickej farmaceutiky starej 1200 rokov a dostáva sa pomaly aj k nám na Slovensko.

 

Cordyceps má neobyčajnú podobu svojej existencie, vďaka ktorej v sebe nesie informáciu o obrovskej schopnosti prežitia. Drsné podmienky v ktorých sa naučila prežiť vytvorili z cordycepsu liečivý klenot.

 

V mnohých literárnych prameňoch sa poukazuje na to, že "jednu časť svojho biologického cyklu Cordyceps prežíva v podobe rastliny, druhú ako hmyz". V podstate Cordyceps nemá žiadny vzťah k hmyzu a rastlinám.

Stévia cukrová (Stevia rebaudiana), viac ročná bylina pochádzajúca z Paraguaja a Bolívie je 500 krát sladšia ako cukor a pritom neobsahuje nijaké kalórie a ako už vedci dokázali, má široké spektrum kladných účinkov na zdravie človeka.

 

Už v polovici XX. storočia vedeli vedci, že sladké zlúčeniny v jej listoch nie sú pre zdravie človeka škodlivé a môžu byť vhodnou náhradou umelých sladidiel. Indiáni, ktorí to majú odskúšané v praxi, to vedia už celé tisícročia. A čo je ešte dôležitejšie a prečo si ju cenia prírodné kultúry nie je jej vysoká sladkosť, ale aj vysoký obsah organických zlúčenín dôležitých pre život človeka: betakarotén, stigmasterol, tanín, prchavé rastlinné oleje, bielkoviny, rutín, riboflavín, tiamín, vitamíny A a C, niacín, vlákninu a viac ako 60 ďalších zlúčenín, čo samozrejme umelé sladidlá neobsahujú.

 

Prečo ňou teda nesladíme, keď je všetko také jednoduché a jasné ?

V bylinkárskej praxi sa často stretávame s jednoduchým výberom byliniek podľa choroby. Ľudia prídu do lekárne a pýtajú si nejakú bylinku na ukľudnenie. Potom si varia týždeň levanduľový čaj a aby sa predišlo jednostrannosti a na druhý týždeň si varia zas čaj z valeriány. Pri obličkových chorobách je osvedčená zlatobyľ a tá sa prestrieda s brezovým listom a tak môžeme pokračovať ďalej a ďalej.

 

Určite máte skúsenosť, že osvedčená liečivka naozaj účinne zabrala jednému človeku, zatiaľ čo druhému pomohla len nepatrne. Často už aj forma v ktorej je bylinka podávaná rozhodne o úspechu liečby. Zemné znamenia (Býk, Panna, Kozorožec) a vodné znamenia (Rak, Škorpión a Ryby) lepšie reagujú na čajovú formu, pri znameniach ohnivých a vzdušných sa spravidla lepšie výsledky liečby dosiahnu tinktúrami. Je to značne hrubé delenie, otestujme si na sebe aká forma podávania liečiviek je pre nás účinnejšia.

 

24. jún je sviatkom Jána Krstiteľa a jeho sila je spojená so začiatkom astronomického leta, s letným slnovratom, ktorý pripadá na 21.jún. Dodnes sa moc tejto noci oslavuje svätojánskymi ohňami, rôznymi magickými praktikami a zvykmi.

 

V období letného slnovratu má slnko najväčšiu silu a dni sú najdlhšie z celého roku. Je to najsilnejší a najkrajší sviatok energetického rytmu Matky Zeme.

 

V dobách, kedy ľudia ešte žili v tesnom spojení s prírodou, žili podľa jej rytmov a zákonitostí, ctili si prírodné bytosti a komunikovali s anjelmi, túto noc využívali na najsilnejšie magické rituály.

Keď sa povie „svätojánska noc", ľahko zamrazí aj moderného človeka, ktorého hneď tak nejakou poverou nerozhodíte. Ale pojem noci svätojánskej nesie so sebou pečať akéhosi magického tajomna a nepoznaných prírodných síl. A človek skôr tuší, než vie, že keď Príroda hovorí, smrteľníkom náleží mlčať.

 

Svätojánska noc „nahradila" významný pohanský sviatok - Letný slnovrat. S dňom letného slnovratu sa spája množstvo rituálov, zvykov, povier a povestí. Medzi najznámejšie zvyky patrí pálenie a preskakovanie vatier (kult slnka). Zapálený oheň mal slnku vrátiť jeho slabnúcu silu a preskakovanie ohňa bol rituál očisty. Slobodné dievčatá si zdobili hlavy venčekmi z deviatich lúčnych kvetov nazbieraných na deviatich lúkach. Pri pohľade cez venček do ohňa sa im mal zjaviť obraz ich budúceho muža. V mnohých kultúrach sa svätojánska noc končila kúpaním pri prvých lúčoch vychádzajúceho slnka.

Rezorpcia je schopnosť buniek vstrebávať látky potrebné na vlastnú výživu. Dnes bude reč o ďalšej z dôležitých korenín, ktorá podporuje prirodzenú rezorpciu. Hildegarda píše vo svojom medicínskom diele causae et curae o dôležitosti tohto koreňa a o jeho účinkoch pre zdravie a skvalitnenie nášho zdravia. Reč bude o bertrame.

Veľký podiel na stupňovaní stráviteľnosti a zužitkovaní potravín ma bertram. Jeho latinské meno je Anacyclus pyrethrum (slov. názov Trahok rímsky). Formálne slúži ako priepust pre zužitkovanie dôležitých vitálnych látok. Žiaľ nie vždy dôjdu všetky výživové látky tam, kde sú potrebné. To je aj dôvodom mnohorakých nedostatkových javov. Tieto nie sú často vyvolávané len malou potravinovou ponukou (priemyselné hotové stravovanie), ale aj silne ohraničenou rezorpciou v tele. Zjednodušene povedané - sú síce látky prítomné, ale pre telo biologický nevyužiteľné. 

„Kto má bolesti a slabosť srdca, nech užije včas dosť galgantu a bude mu lepšie"

Hildegarda z Bingenu.

Galgant - Alpínia liečivá, rastie v južnej Číne, Indii a v Thajsku, kde je rovnako ocenený ako Kari korenie slúžiace k priostreniu chuti. Účinný mechanizmus Galgantu spočíva v jeho aktívnych látkach, ako sú flavonoidy, éterické oleje a ostré látky, ktoré majú v dôsledku vzájomného pôsobenia spazmolitické (kŕče uvoľňujúce), karminatívne (prečisťujúce) a bolesť tlmiace účinky, zabraňuje vzniku substancií v tele vyvolávajúcich pocit bolestí (obmedzením syntézy prostaglandinu).

Mnohí máme k bylinkám priam vrúcny vzťah a ruku na srdce, azda preto, že sa k nim viažu spomienky z detstva. Stará mama vedela pripraviť výborný bazový čaj, keď sme boli prechladení a mali teplotu. Vedela doň správne nadávkovať šípky i kvet lipy a nadôvažok pridala med z púpavy. Pravda, liečivé rastliny sa voľakedy tešili veľkej úcte. Dnes, po rokoch, kedy boli na periférii záujmu, sa znovu o nich začína hovoriť. Pán MVDr. Jozef Skalka CSc., vedecký pracovník, rodák zo Spiša, ich poznávaniu účinkoch i liečebnému použitia zasvätil celý život.

 

Echinacea, stará liečivá rastlina severoamerických Indiánov, sa stala stredobodom pozornosti modernej medicíny vďaka svojim výnimočným vlastnostiam a pozitívnym účinkom na ľudský organizmus. V prvom rade stimuluje a posilňuje imunitný systém, teda prirodzenú schopnosť človeka brániť sa infekčným ochoreniam. Pomáha pri prevencii i liečbe akútnych i chronických zápalových ochorení, pri chrípkach, angínach, infekciách dýchacieho traktu, pri kožných a cievnych ochoreniach a skúma sa aj jej protirakovinové pôsobenie.
Je vhodné preventívne po siahnuť po tinktúre z echinacey alebo po čaji najmä v jesennom a zimnom období, keď sa výrazne zvyšuje nebezpečenstvo infekcií dýchacích ciest.

Vinná réva provází člověka již od počátku života na Zemi. Lze ji pěstovat jak v subtropickém, tak i v mírném pásu. Většina z nás zná chuť hroznů velmi dobře a nezáleží na tom, v jaké podobě. Víno nám dodává povznášející pocit, bobule vitamíny B, vlákninu a minerály.

Bohužel pro diabetiky, hrozny obsahují vyšší množství cukrů. Stejně tak mají hrozny neblahý vliv na migrénu. Ani v takovém případě se však nemusíte vzdávat blahodárných účinků vinné révy na kůži. 

Alternativní kúra k prevenci křečových žil a hemeroidů - KÚRA K11

Léto a s ním spojené cestování přináší časté komplikace lidem s varixy dolních končetin a hemeroidy.Vznik a rozvoj žilních rozšířenin dolních končetin-varixů -je podmíněn dědičnou dispozicí, dlouhodobým stáním či sezením, mohou se spolupodílet i ženské hormony. Následuje porucha pevnosti žilní stěny,vlivem tlaku krve uvnitř žíly se úseky s oslabenou stěnou rozšiřují a dochází k poruše žilních chlopní,které nemohou plnit svoji úlohu „ventilu" a bránit zpětnému toku krve. Varixy však postihují i trávicí ústrojí (např.jícen u jaterní cirhózy,nebo konečník-těmto varixům říkáme hemeroidy). Hemeroidů s věkem přibývá a po padesátce trpí hemeroidy celá polovina populace. 

HORKÉ TEKVIČKY
Zaujímavou liečivou bylinou, využívanou v mnohých krajinách Ázie, sú tzv. horké tekvičky (Momordica charantia L.) najčastejšie známe ako Gohyah alebo Ampalaya. Táto rastlina je pôvodná v juhovýchodnej Ázii a južnej Číne, kde sa z nej pripravujú chutné jedlá a aj liečivý čaj známy ako Gohyah.

V současné době prochází - nejen česká - společnost nelehkým údobím, kdy na jednotlivce jsou kladeny velmi vysoké nároky, které nadměrně zatěžují psychiku a urychleně opotřebovávají regulační mechanismy.

Podle údajů WHO[1]) jsou nejvíce předepisovanými - a také nejvíce zneužívanými léky - prostředky ze skupiny tzv. trankvilizérů, tedy léčiva, která navozují zklidnění, tlumí pocity úzkosti a obrušují přetlak psychického napětí.

Bylina večného života
Pomenovanie ženšen pochádza z čínštiny a dalo by sa preložiť ako „ľudský koreň". Veď koreň tejto byliny má podobne ako mandragora často antropomorfný tvar a čím sa viac podobá na človeka, tým lepšie liečivé vlastnosti a väčšia sila sa mu pripisujú. Za najúčinnejšie a najdrahšie sa vždy považovali veľké staré korene v tvare muža so stoporeným penisom. Hoci tento opis bájneho koreňa ženšenu zaváňa legendami, ťažko sa tomu môžeme čudovať, veď sa používa ako najúčinnejšie liečivo Ázie už temer 5 000 rokov. Moderná medicína jeho liečivé vlastnosti v plnej miere potvrdzuje.

Súčasná svetová medicína čoraz viac obracia svoju pozornosť
na bohatstvo tropických dažďových pralesov.
V neprebernej spleti jedinečných rastlinných druhov a ich liečiteľského využitia pôvodnými obyvateľmi nachádza
lieky na mnohé novodobé civilizačné ochorenia.
K takýmto znovuobjaveným liečivým stromom patrí
i legendárny strom Inkov Lapacho (lapačo).
Podľa starých záznamov sa kôrou zo stromu Lapacho
liečili i starí vládcovia Inkov dávno pred príchodom Španielov
na územie Nového Sveta.

„V zimě trpím často nachlazením provázeným katary horních cest dýchacích. Obvodní lékař mi předepisuje antibiotika. Pomohly by bylinné kúry?" J.N.,Praha 4

Principem gemmoterapie je léčebné využití zárodečných tkání - pupenů, kořínků, mladých listů či výhonků (letorostů). Jak zjistil v r.1952 belgický lékař Paul Henry na základě množství pokusů s rostlinnými látkami,v pupenech mají rostliny uschován nejcennější genetický materiál, určený k jejich dalšímu růstu. Zárodečné tkáně rostlin obsahují více účinných látek než kterákoliv jiná část rostliny. Pupen (latinsky gemmon) obsahuje hormony, enzymy, stopové prvky, vitamíny a další látky, kterých má zejména při onemocnění lidské tělo nedostatek. Dr. P.Henry po odzkoušení výtažků z pupenů došel k závěru , že jejich účinky jsou příliš silné a upravil tinkturu homeopaticky (potencováním na 1 desetinnou hodnotu D1), aby tak došlo k jejímu zředění.

Gemmoterapeutikum spojuje výhody alopatického a homeopatického postupu - tj. léčivé substance jsou v přípravku obsaženy ještě v měřitelných koncentracích, ale již natolik zředěných, že začíná převládat působení homeopatické informace.