Keď sa povie „svätojánska noc", ľahko zamrazí aj moderného človeka, ktorého hneď tak nejakou poverou nerozhodíte. Ale pojem noci svätojánskej nesie so sebou pečať akéhosi magického tajomna a nepoznaných prírodných síl. A človek skôr tuší, než vie, že keď Príroda hovorí, smrteľníkom náleží mlčať.

Svätojánska noc „nahradila" významný pohanský sviatok - Letný slnovrat. S dňom letného slnovratu sa spája množstvo rituálov, zvykov, povier a povestí. Medzi najznámejšie zvyky patrí pálenie a preskakovanie vatier (kult slnka).

Zapálený oheň mal slnku vrátiť jeho slabnúcu silu a preskakovanie ohňa bol rituál očisty. Slobodné dievčatá si zdobili hlavy venčekmi z deviatich lúčnych kvetov nazbieraných na deviatich lúkach. Pri pohľade cez venček do ohňa sa im mal zjaviť obraz ich budúceho muža. V mnohých kultúrach sa svätojánska noc končila kúpaním pri prvých lúčoch vychádzajúceho slnka.

Bylinám natrhaným v čase Jánskeho sviatku sa pripisovala zvláštna liečivá moc a nazývali sa „svätojánskym korením". Ľudia verili, že rastliny kvitnúce na Jána majú čarovnú moc a pred východom slnka sa každá ohlasuje ľudskou rečou, akú chorobu lieči. Všetky slovanské národy poznajú povesť o zlatom kvetu papradia, ktorý možno získať len za tejto noci. Kvet prinášal šťastie a robil človeka neviditeľným. Papradie označovalo aj miesta zakopaných pokladov. Staré kroniky popisujú zložité a nebezpečné rituály, ktoré umožnia získať tento vzácny kvet. Nehovoria už o tom, koľkým šťastlivcom sa to podarilo. Mnoho ich asi nebolo ak uvážime, že papradie nekvitne.

Svätojánskych bylín sa traduje v našich končinách dosť veľa, za zmienku však stoja hlavne dve. Krv svätého Jána - Ľubovník bodkovaný a Pás svätého Jána - Palina obyčajná.

Starí bylinkári verili vo výnimočné liečivé schopnosti ľubovníka trhaného o noci svätojánskej. V nás moderných a racionálne zmýšľajúcich ľuďom to vyvolávalo minimálne skrytý úsmev na tvári. Prekvapenie nastalo, keď sa študenti brnenskej lekárskej fakulty rozhodli pozrieť tomuto svätojánskemu tajomstvu trochu na kĺb. Zbierali ľubovník v rôznom čase a skúmali ho na obsah účinných látok. A neuveríte - svätojánsky ľubovník bol „najľubovníkovejší". Nie je za tým však žiadna mágia. Už dávno je známe, že každá bylina zbieraná pre kvitnúcu vňať má najvyšší obsah liečivých látok práve na začiatku doby kvitnutia, čo je pri ľubovníku práve obdobie slnovratu. A keďže časť účinných látok ľubovníka je značne prchavá, rastlinka je po celodenných horúčavách dosť „vysilená". Cez noc sa pozviecha a ráno je „zas plná síl". A už máme prozaické vysvetlenie pre súčasných bylinkárov. Ak chcete mať kvalitnú ľubovníkovú surovinu, zbierajte ju čo najskôr po vykvitnutí a hneď zrána len čo oschne od rosy, teda ešte pred obedňajším úpekom.

A prečo sa ľubovníku hovorilo „Krv svätého Jána"? Ak rozdrvíte puky ľubovníka medzi prstami hneď dostanete odpoveď. V prírodnom liečiteľstve sa táto vlastnosť ľubovníka využívala pri príprave známeho svätojánskeho oleja. Kvitnúca vňať sa nechala týždeň macerovať v slnečnicovom oleji. Po týždni sa vňať vymenila za čerstvú a macerácia pokračovala ďalší týždeň. Odmenou za túto prácu bol krásny červený olej výborných liečivých vlastností.

Ľubovník je silný a účinný prírodný prostriedok proti depresiám. Obsahuje zložky s protivírusovým pôsobením a látky posilňujúce imunitný systém. Čaj z kvetov pôsobí ako sedatívum, pomáha pri bolestiach hlavy, reumatických bolestiach a pri nervových ťažkostiach. Je veľmi dobrý na nervy - upokojuje, priaznivo vplýva na psychiku, pomáha zbaviť sa strachu, úzkosti, neurózy a nespavosti. Výťažky dobre pôsobia i pri chorobách pečene a žlčníka, pri žalúdočných vredoch a pri chorobách močových ciest.

Druhá spomínaná bylinka je Pás svätého Jána - Palina obyčajná, ktorú na Valašsku nazývajú aj „otcom bylín". Má mať v sebe silu za dvanástoro liekov. Palina varená vo víne vraj dokázala postaviť na nohy každého maróda. Palina bola vhodným materiálom pre ochranu, pokiaľ bola zavesená nad dverami, chránila dom pred zlými duchmi a chorobami. Ani tu nie je odborné vysvetlenie príliš tajomné. V dobe keď tieto ochranné rituály vznikali, boli ľudia sužovaní prevažne infekčnými chorobami. Odparovanie prchavých látok čerstvej byliny vytvára natoľko účinné dezinfikujúce prostredie, že to nezostalo u ľudí bez povšimnutia. A nakoniec aj ochrana pred zlými duchmi môže mať v sebe racionálne jadro, pretože aj zlodeji bývajú poverčiví.

Že by sme sa starým poverám nemali vysmievať bez poriadneho preverenia dokladá aj ďalší príklad. V Rusku sa traduje, že „...tí, ktorým porážka hrozí, ku statnému dubu prísť majú, mocne ho objať majú a za uzdravenie sa modliť...".

Povera? Len do tej doby, než vedci zistili, že duby „vydychujú" prchavé látky fytoncidného (antibioticky pôsobiaceho) charakteru, ktoré pri intenzívnom vdychovaní sú schopné znížiť chorobne zvýšený krvný tlak. Je vysoko pravdepodobné, že pri vrúcnom modlení zostal kajúcnik v dubovom lese hodnú chvíľu - ktorá mohla postačovať pre potrebnú fyziologickú reakciu.

A tak sa nám temným tajomstvom opradená svätojánska noc dostala do roviny svetla, kde sa posúvajú hranice ľudského poznania.

Na záver by sa pýtal ešte nejaký tradičný echtovný recept. Určite vás neudiví, že to bude recept na Svätojánsky čaj, ktorý zaistí zdravie na celý rok. Pripraviť si takýto čaj nie je nijak ľahké. Je treba zmiešať tri diely „Krvi svätého Jána" (ľubovník bodkovaný), dva diely „Lásky svätého Jána" (materina dúška) a konečne jeden diel „Pásu svätého Jána" (palina obyčajná). Byliny majú byť samozrejme natrhané za svätojánskej noci. Najtvrdšia podmienka je však zaiste tá posledná - čaj musí byť pripravený zo svätojánskej rosy. Útechou môže byť snáď to, že pôvodná receptúra nepredpisovala potrebné množstvo čaju, takže postačiť by mal len dúšok.

Súčasným bylinárskym pohľadom vzaté, táto zmes je vskutku dobrá. Ľubovník je spoľahlivou bylinou podporujúcou trávenie i činnosť nervovej sústavy, materina dúška taktiež ovplyvňuje nervy, tlmí kŕčovité stavy a pôsobí protireumaticky a palina zlepšuje trávenie, posilňuje pri stavoch slabosti a skľudňuje spánok. Vzájomná kombinácia týchto bylín môže nášmu zdraviu naozaj prospieť - snáď nám duchovia slnovratu odpustia malý prehrešok, že si bylinky objednáme v e-shope alebo si ich natrháme za bieleho dňa. Nerobíme tak z pohodlnosti, ale len a len preto, aby sme to v temných hlbinách noci svätojánskej nejako nepoplietli...

Vladimír Jakubec www.zdravysvet.sk