Stévia cukrová (Stevia rebaudiana), viac ročná bylina pochádzajúca z Paraguaja a Bolívie je 500 krát sladšia ako cukor a pritom neobsahuje nijaké kalórie a ako už vedci dokázali, má široké spektrum kladných účinkov na zdravie človeka.

Už v polovici XX. storočia vedeli vedci, že sladké zlúčeniny v jej listoch nie sú pre zdravie človeka škodlivé a môžu byť vhodnou náhradou umelých sladidiel. Indiáni, ktorí to majú odskúšané v praxi, to vedia už celé tisícročia. A čo je ešte dôležitejšie a prečo si ju cenia prírodné kultúry nie je jej vysoká sladkosť, ale aj vysoký obsah organických zlúčenín dôležitých pre život človeka: betakarotén, stigmasterol, tanín, prchavé rastlinné oleje, bielkoviny, rutín, riboflavín, tiamín, vitamíny A a C, niacín, vlákninu a viac ako 60 ďalších zlúčenín, čo samozrejme umelé sladidlá neobsahujú.

Prečo ňou teda nesladíme, keď je všetko také jednoduché a jasné ?

Dôvodov je viac. Napríklad to, že isté firmy zarábajú obrovské peniaze na chemických (teda neprirodzených) umelých sladidlách. Patria sem - sacharín, aspartám, cyklamát, acesulfám a i. Svojho zisku sa samozrejme nechcú vzdať a tak lobujú, ďalším nepriateľom stévie je cukrová repa. Jej pestovatelia a spracovatelia. Tí sa k tomuto lobbingu s radosťou pridajú, potom výrobcovia sladených nápojov, farmaceutický priemysel apod. A tak stévia, ktorá navyše v európskych podmienkach v zime vymrzne nezvláda boj s nepriateľmi a teší sa dobrej povesti tam, kde si ju vážia. Potešiteľné je, že vďaka poľnohospodárskej politike EÚ pomaly prestaneme pestovať cukrovú repu a mnohí si tak obľúbia skromnú Stéviu, ktorá sa dá pestovať doma v črepníku.

Prví na svete (okrem juhoamerických indiánov) pochopili veľký význam steviozidov Japonci, ktorí už v roku 1973 v záujme ochrany zdravia obyvateľov obmedzili používanie chemických umelých sladidiel a odporučili potravinárskemu priemyslu používanie steviozidov. Svetové kartely ako sú Coca Cola a Pepsi Cola boli v Japonsku nútené prejsť umelých sladidiel na steviozidy. Po Japoncoch začali spracovávať stéviu do diétnych jedál aj Číňania.

Takže skoro 1/3 všetkého ľudstva na svete už používa stéviu a steviozidy. USA to vyriešili sebe vlastnou rafinovanosťou (Food and Drug Administration FDA) síce zakázali jej použitie v potravinárskom priemysle, ale aby firmy neprišli o zisky, môže sa používať v podobe potravinových doplnkov a v kozmetike, aby zarobili ešte aj ďalší.

Vyrába sa z nej pleťová voda, krémy, zubné pasty, prípravky na likvidáciu akné, tinktúry na sladenie a pod. V EÚ musela celé roky bojovať o uznanie, v mnohých krajinách bolo jej pestovanie zakázané. Napríklad aj v na Slovensku a v Česku.

No časy sa zlepšili a dnes už nepáchate trestný čin, keď si kúpite alebo zasadíte túto liečivú rastlinku. Vraj sa konečne doskúmalo, že neškodí ľudskému organizmu. Žiaľ, nikde nenájdete v oficiálnych zdrojoch uvedené, čo by malo škodiť a čo konkrétne sa skúmalo. (Napríklad s alkoholom si až také starosti nerobí ani jedna zo svetových inštitúcií).

Zatiaľ výskumy ukázali a dokázali toto: pleťové masky z nej likvidujú vrásky a jazvičky po akné, či ovčích kiahňach. Na Ukrajine sa po havárii v Černobyle podával záchranárom čaj sladený listami stévie, pretože steviozidy napomáhajú vyplavovaniu rádionuklidov. Vedecká literatúra uvádza, že steviozidy kladne pôsobia na ľudský organizmus.

- regulujú množstvo cukru v krvi,

- zvyšujú aktivitu pankreasu,

- zlepšujú rovnováhu glukózy,

- zvyšujú prílev energie,

- stabilizujú krvný tlak,

- urýchľujú zlepšenie stavu po námahe,

- zvyšujú schopnosť tela spaľovať tuk,

- zvyšujú kapacitu pamäti,

- spomaľujú degeneráciu tkanív,

- vyrovnávajú večerné kolísanie hladiny energie,

- znižujú chuť na sladké,

- znižuje fyzickú a duševnú únavu,

- narušujú mechanizmus vzniku hladu,

- zmenšujú jazvy (napr. po akné),

- majú antiseptické vlastnosti, preto sa osvedčili pri liečení poranenej kože, sú účinné pri liečbe candidy

- majú antimikrobiologické vlastnosti, ktoré spomaľujú rast streptokoka a iných bakrérií,

- aplikujú sa pri akné, ekzémoch,

- utišujú bolesť

- sú významnou prevenciou pred cukrovkou

Použiť sa dajú v:

Potravinársky priemysel:

- náhrada umelých sladidiel a cukru, prakticky vo všetkých druhoch potravín,

- výroba alkoholických a nealkoholických nápojov,

- mliekarenský priemysel (jogurty, sušené mlieko, zahustené mlieko),

- konzervárenstvo (výhodou je ich antiseptický vplyv),

- čokoládový a pekárenský priemysel, zmrzlina.

Farmaceutický priemysel:

- náhrada umelých sladidiel a cukru v liekoch s nepríjemnou trpkou chuťou,

- tabletky pre diabetikov,

- cukríky so steviozidom ako prevencia proti zubnému kazu.

Kozmetický priemysel:

- prípravky na ochranu kože,

- zubné pasty pre deti - boj proti zubnému kazu.

Vlastná skúsenosť:

Ten, kto očakáva, že rastlina 500 a viac razy sladšia ako cukor bude mať chuť ako turecký med, bude sklamaný, ona je trošička horkastá, aj keď sladí výborne, ale nie vždy rovnomerne. Sušené listy napríklad sladia viac ako čerstvé. Najsladšia je v máji, tesne pred tým, ako začne kvitnúť. Jeden lístok stačí na ochutenie cca 4 dcl nápoja.

Rastlinku sa mi takmer nikdy nepodarí udržať v zime v poriadku. Má totiž prezimovať v pivnici ako muškáty, ale ja nemám pivnicu, takže v zime používam sušené listy a od apríla dokonca novembra, tento rok je ešte stále krásna svieža- čerstvé. Kúpiť sa dá v Maďarsku, v Čechách, ale už aj na Slovensku cena je cca 2 -3 € za kvetináčik s jednou rastlinkou (videla som aj za 10 € Sk, ale je to zbytočné), dobré je mať tak tri.

Môžete si potom z nej jednoduchým spôsobom pripravovať doma nápoje, ale aj pleťovú vodu alebo liečiť ranky, či zhrubnutú kožu na pätách. Môžete ju nakladať do liehu alebo macerovať. Poprípade si vyrobiť sladký olej na šalát. Sušenou a rozdrtenou, zmiešanou s citrónovou kôrou a škoricou posýpam niektoré koláče.

Zdroj: blog.eugenika

Autor: Erika Vincoureková