Život v našich bunkách je dynamický, každú sekundu sa v nich niečo deje a odvíja sa od neustálych procesov obnovy, degradácie a recyklácie. Medzi najdôležitejšie mechanizmy, ktoré tento kolobeh zabezpečujú je práve bod C – clean z nášho trojuholníka hmoty - triády hmoty a to je autofágia – proces, pri ktorom bunky „požierajú“ vlastné poškodené či nepotrebné súčasti, aby z nich znovu získali nové, plnohodnotné stavebné bloky a energiu.
Autofágia tak predstavuje kľúč k dlhovekosti a sile organizmu, pretože pri efektívnom prebiehaní dokáže znižovať akumuláciu odpadových látok v bunkách, chrániť bunky pred toxickým poškodením, zlepšovať odolnosť voči stresovým faktorom a podporovať regeneráciu celého tela.
Ak chceme žiť dlhovekosť, musíme obmedziť vznik zásadných civilizačných chorôb a to, o čom budem teraz písať bude mimoriadne dôležité pre pochopenie celého procesu. Môže to byť pre mnohých zložitá téma, ale pre pochopenie celého procesu predĺženia života a elimináciu chorôb, je to nevyhnutné.
Vedci už dlhodobo skúmajú spôsoby, ako podporiť autofágiu. Na bunkovej úrovni tu vstupuje do hry niekoľko regulačných mechanizmov:
- 1. Prvým je AMPK (adenozínmonofosfát-aktivovaná proteínkináza) , názov znie zložito, ale princíp AMPK je jednoduchý. Je to enzým, ktorý deteguje nízku hladinu energie (prípadne nedostatok živín) a na základe toho aktivuje sériu procesov na zlepšenie bunkového metabolizmu. Je to vlastne kontrolka stavu energie v našom organizme. Je podobná kontrolke stavu paliva v našom aute. Keď je málo paliva, rozsvieti sa a ihneď sa spustí množstvo automatických procesov, aby sme „prežili“.
Je dôležité vedieť, že tento enzým sa okrem zníženej hodnoty energie aktivuje aj pri cvičení. AMPK vždy nabáda bunku, aby šetrila a hľadala alternatívne zdroje energie.
AMPK je teda kľúčový enzým a v čase nedostatku živín alebo zvýšenej potreby energie, keď sa vo vnútri bunky zníži hladina ATP (o ATP sme si už hovorili, je to priamy zdroj energie pre mitochondrie), sa aktivujea okamžite spustí sériu procesov, ktoré majú obnoviť energetickú rovnováhu.
Jedným z prvých krokov je stimulácia tvorby nových mitochondrií, tzv. mitochondriálna biogenéza. Mitochondrie produkujú väčšinu ATP, no vekom alebo nevyužívaním sa stávajú náchylnejšími na oxidačný stres a genetické poškodenie, čo vedie k ich postupnému zlyhaniu. Pamätáte sa na grafické zobrazenie bunky z druhého článku? Vekom máme skrátka stále menej „anti striel proti strelám“, ktoré poškodzujú naše bunky.
AMPK pomáha bunkám zbavovať sa opotrebovaných mitochondrií a nahrádzať ich efektívnejšími. Takto vzniknuté mitochondrie dokážu s daným množstvom paliva (glukózy či mastných kyselín) vytvoriť viac ATP, čo zlepšuje energetický metabolizmus celej bunky. Súčasne AMPK podnecuje telo k uvoľneniu uloženého tuku a k produkcii glukózy v pečeni, aby mali tieto nové mitochondrie dostatok zdrojov.
Okrem toho má AMPK kľúčový vplyv na reguláciu bunkového rastu – potláča aktivitu mTOR, dôležitého regulátora anabolických (rastových) procesov.
Vďaka tomu dochádza k zníženiu syntézy proteínov a pozastaveniu bunkového delenia, čo bunku prepne do úspornejšieho režimu odolného voči stresu. Práve v tomto stave sa aktivuje autofágia – bunková recyklácia, pri ktorej sa odstraňujú poškodené či nepotrebné súčasti. Výsledkom je bunka omladená novými mitochondriami, zásobená dostatkom paliva a schopná odolávať väčšiemu stresu či nedostatku živín.
.jpg)
- 2. Druhým mechanizmom mTOR (mechanistic Target Of Rapamycin) – kľúčový regulátor bunkového rastu a delenia. Je to prepínač. Pri nadbytku živín (cukry, aminokyseliny) je aktívny, vtedy prepne bunky do stavu, keď sa podporuje syntéza bielkovín a rast. Pri nedostatku živín alebo pri cvičení sa naopak tlmí a dáva bunkám pokyn, aby zapli autofágiu, teda aby sa začali regenerovať.
Áno, mTOR je dôležitý na rast, no príliš aktívny mTOR bez prestávky obmedzuje obnovu a „čistenie“ buniek. Moderný životný štýl s nadbytkom jedla a nedostatkom pohybu tento prepínač držiava vo fáze rastu.
Cieľom dlhovekosti a redukcie chorôb je nájsť rovnováhu – dávať bunkám pravidelné impulzy (napr. občasný pôst, primeraný pohyb, kalorická reštrikcia), aby mohli z času na čas prejsť do úsporného režimu a spustiť mnohé vitálne regeneračné procesy, najmä autofágiu. Týmto postupom sa zlepšuje bunkové zdravie, odolnosť voči ochoreniam a celková dlhovekosť.
Prečo je mTOR kľúčový pre starnutie a dlhovekosť
mTOR označovaný teda ako nejaký „metabolický prepínač“, rozhoduje, či bunka bude investovať do svojho rastu alebo sa zameria na ochranu a regeneráciu. Znížená aktivita mTOR, napríklad počas kalorickej reštrikcie alebo podávania rapamycínu (vysvetlím neskôr), je spojená so spomalením starnutia a predĺžením životnosti v rôznych organizmoch.
Rastový režim je energeticky náročný, ale je nevyhnutný v období vývoja.
Recyklačný režim (nízka aktivita mTOR) je zameraný na dlhodobú udržateľnosť buniek a to vlastne znižuje aj riziko degeneratívnych ochorení.
mTOR nie je len nejaký izolovaný systém, ale integruje signály z prostredia, aby optimalizoval správanie buniek v záujme prežitia a funkčnosti organizmu.
Jeho význam pre zdravie a dlhovekosť je obrovský, neskutočný, pretože spája rast, energetickú rovnováhu a ochranné mechanizmy do jedného komplexného systému.
Ako funguje mTOR: rast vs. údržba
Keď je potravy dostatok: mTOR sa aktivuje a spustí rastové procesy v bunke. Tento stav podporuje syntézu nových proteínov, delenie buniek a ukladanie energie vo forme lipidov a glykogénu. Hlavným cieľom je umožniť organizmu rásť, rozmnožovať sa a reagovať na potrebu opravy tkanív. Aby sme to povedali ľudskou rečou, keď niekto berie anaboliká (nemusia byť len steroidné), mimoriadne aktivizuje mTOR a všetko v tele rastie, je potlačená autofágia, človek si skracuje život...Taktiež je to nebezpečné pri onkologických ochoreniach...
Keď je živín nedostatok: Aktivita mTOR je potlačená, a bunka sa prepne do režimu šetrenia energie. Tento stav podporuje procesy autofágie – teda rozklad a recyklácia poškodených bunkových zložiek. Rast a delenie buniek sa výrazne spomalí alebo zastaví a organizmus presmeruje svoje zdroje na prežitie a regeneráciu.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že keď sme chorí, že nám nechutí jesť? Áno, je to preto, aby sa znížila aktivita mTOR a aktivizovali sa regeneračné procesy. Preto mnohým ľuďom pri onkologických chorobách pomáha pôst a vegetariánska strava, ktorá vytvorí kalorickú reštrikciu, dôležitú pre regeneráciu. Kalorickej reštrikcii sa budeme venovať samostatne neskôr v ďalších článkoch.
mTOR, ako Správca bunkového metabolizmu
mTOR je zapojený do širokého spektra signálnych dráh, ktoré spolupracujú na regulácii bunkových procesov. Môžeme si ho predstaviť ako hlavného dodávateľa buniek, ktorý reaguje na: dostupnosť živín, najmä aminokyselín, energetickú hladinu bunky (hladinu ATP), rastové faktory, ako je inzulín, oxidačný stres a prítomnosť poškodených molekúl.
mTOR má vplyv na každý dôležitý aspekt bunkového metabolizmu, vrátane:
- syntézy proteínov: mTOR podporuje zhromažďovanie ribozómov a aktiváciu translácie, čo umožňuje tvorbu nových proteínov – stavebných kameňov bunky,
- lipidového metabolizmu: aktivuje syntézu lipidov potrebných pre bunkové membrány,
- inhibície autofágie: keď je aktívny, mTOR brzdí autofágiu, aby bunka namiesto recyklácie investovala energiu do rastu.
- 3 Tretím mechanizmom podpory autofágie je samotný rapamycín – látka, ktorá dokáže inhibovať (tlmiť) mTOR. Vďaka tomu môže podporiť autofágiu a znížiť rýchlosť starnutia buniek. V posledných rokoch sa intenzívne skúma jej potenciál pri predĺžení života a prevencii civilizačných ochorení.
Rapamycín je látka, pôvodne objavená v pôde na Veľkonočnom ostrove (Rapa Nui), ktorá blokuje (inhibuje) enzým mTOR. Osobne si myslím, že rapamycín je možno ten skutočný „elixír života“, len ešte ho dobre nepoznáme a musíme ho oveľa viac spoznať. V medicíne sa už niekoľko rokov využíva pri nízkych dávkach ako imunosupresívum (napr. po transplantáciách) na zníženie rizika odvrhnutia orgánu. Z pohľadu dlhovekosti je zaujímavé, že tlmenie mTOR podporuje autofágiu a môže prispieť k spomaleniu procesov starnutia či obmedzeniu niektorých ochorení spojených so starnutím. V súčasnosti prebiehajú výskumy, ktoré skúmajú možný prínos rapamycínu na predĺženie života a lepšie zdravie v starobe.
V ďalších častiach článku sa pozrieme na to, čo presne spúšťa autofágiu, ako môžeme prirodzene stimulovať tieto procesy (napr. cez stravu, pôsty, fyzickú aktivitu) a prečo je dôležité nájsť rovnováhu medzi bunkovým rastom a „bunkovým čistením.“
Autofágia nie je len fascinujúci biologický jav – predstavuje jednu z kľúčových ciest, ako si zachovať vitálnosť, odolnosť voči chorobám a reálne predĺžiť aktívnu fázu života. Preto sa v 5. časti nášho seriálu o dlhovekosti ponoríme do detailov tohto procesu, ktorý by sme mohli nazvať doslova „vnútorným upratovaním buniek“.
Prečo je autofágia (C-čistenie a regenerácia) ALFA a OMEGA pre dlhovekosť a zdravie?
Pozrime si opäť náš už známy graf, ktorý zobrazuje hladinu NAD+ a schopnosť autofágie v závislosti od veku.
Teraz ho však doplníme o damoklov meč, ktorý visí nad každým človekom dneška. Ak máte viac ako 40 rokov a nie ste konfrontovaní s najvážnejšími diagnózami dneška, máte ŠŤASTIE, veľké šťastie... Pozrite si nasledovný graf
Tento nový graf znázorňuje riziká rôznych zdravotných stavov v závislosti od veku:
- Diabetes typu 2 (oranžová krivka): Riziko sa zvyšuje od 30. roku a prudko narastá medzi 50. a 60. rokom.
- Rakovina (zelená krivka): podstaný nárast po 40. roku a výrazný nárast výskytu po 50. roku.
- Kardiovaskulárne ochorenia (červená krivka): Riziko začína rásť po 40. roku života a výrazne narastá po 70. roku.
- Neurodegeneratívne ochorenia (fialová krivka): Riziko sa výrazne objavuje po 60. roku života a strmo narastá po 70. roku.
Teraz si spojme oba grafy do jedného a môžeme vidieť, že tak, ako sa vekom znižuje schopnosť tela vytvárať energiu pre bunky a ako sa znižuje schopnosť autofágie , tak dramaticky narastá možnosť ochorenia na závažné choroby, ktoré výrazne znižujú dlhovekosť. Nielenže znižujú dlhovekosť, ale zásadne znižujú kvalitu života, ak ste konfrontovaní s týmito ochoreniami.
Áno, eliminácia týchto ochorení je zásadná pre dlhovekosť a kvalitu celého následného života.
V bežnom zhone života sa nad týmto takmer vôbec nezaoberáme, zastavíme sa len, keď nás zasiahne niečo vážne. Smrť blízkych alebo keď padne na nás ťažká choroba. Málokto robí niečo zásadné v rámci prevencie. Nepredchádzame poriadne požiaru, ale snažíme sa hasiť už len požiar. Toto robí aj súčasná medicína. Nie žeby v rámci prevencie nič nerobila, to nie, ale kladie len veľmi malý dôraz na profylaxiu a zameriava sa na liečbu chorôb, teda na následok.
Keď nemôžete dýchať alebo dostanete infarkt, v tom lepšom prípade idete k lekárovi, pokiaľ vás neodvezie záchranka a začnete liečbu. Často je to tak neskoro, že liečba už nie je možná a medicína len udržiava váš momentálny zdravotný stav. Keď dostanete rakovinu, až vtedy začnete liečbu. Keď dostanete cukrovku, picháte si inzulín, ale len málokto sa stará aj o následky cukrovky, ktorá závažne poškodzuje kompletne mnohé orgánové štruktúry, ako cievy, srdce, zrak, atď..
Preto cieľom tejto časti je, ale aj celej mojej série článkov, aby sme dali na prvé miesto prevenciu.
Nie, zdravie sa nedá kúpiť, každý máme inak dlhú pomyselnú sviečku života, ani sa nedá zabezpečiť to, že vás zdravých a šťastných prejde parný valec alebo len obyčajné auto na priechode pre chodcov... Ale ak máme tú sviečku dostatočne dlhú, tak je dôležité, aby sme prežili dlhý a kvalitný život, mohli byť prospešní pre tento svet aj veku, napr. 90 rokov a nie od polovičky našich životov chodiť „zhrbení“ pod ťažobou života ako ľudské trosky.
Choďte sa pozrieť do domovov seniorov, koľko ľudí je tam v katastrofálnom zdravotnom stave a ich život nie je život, ale len utrpenie. Život, ktorý im zabezpečuje len vegetatívne prežívanie a v tom lepšom prípade aj uvedomovanie si samého seba pri pozeraní z postele do stropu...
Zhrniem to takto:
Po štyridsiatke sa v našom tele prirodzene spomaľujú regeneračné procesy, vrátane autofágie – bunkového „upratovania“. Vekom klesá schopnosť buniek zbavovať sa poškodených súčastí a toxických zvyškov, čo zvyšuje riziko hromadenia odpadových látok a nerovnováhy. Tu prichádzajú na rad látky ako spermidine, fisetín, berberín či quercetín a ďalšie, ktoré môžeme prirovnať k „anti raketám“ z nášho obrázku bunky. Pomáhajú bojovať proti „raketám“ rôznych stresových faktorov (oxidačný stres, chemické zaťaženie, nevhodná strava) a podporujú autofágiu.
Poďme si pozrieť jednu z najzaujímavejších látok podporujúcich „C - čistenie,“ ktorá bola objavená už veľmi dávno, a ňou je spermidín.
Spermidine vyniká najmä schopnosťou priamo stimulovať bunkové čistenie a regeneráciu. Výskumy naznačujú, že pri pravidelnom prísune môže pomôcť udržať vitalitu buniek, znižovať riziko predčasného starnutia a civilizačných ochorení. Preto, ak ste 40+, zamyslite sa nad tým, ako doplniť jedálniček o potraviny či doplnky s týmito látkami. Tým dáte telu účinnú podporu v boji proti každodenným stresorom a prispejete k dlhšiemu a kvalitnejšiemu životu.
Spermidine získal svoje meno vďaka historickému nálezu v spermiách, no dnes vieme, že je rozšírený v mnohých potravinách a môže byť kľúčový pre procesy bunkovej regenerácie. Jeho príjem môže podporiť dlhovekosť, keďže pomáha bunkám „upratovať“ poškodené štruktúry a zmierňovať dôsledky starnutia.
Najsilnejší spermidine na trhu pre bunkové čistenie, autofágiu
Názov „spermidine“ pochádza z latinského „sperma“ (semeno). Už v 17. storočí vedci zistili, že sa táto látka nachádza v mužských spermiách a následný výskum jej priradil názov odvodený práve od „spermie“.
Jedna z najvýznamnejších vlastností spermidínu je, že stimuluje bunkovú recykláciu – autofágiu, čím napomáha odstraňovať poškodené proteíny a bunkové časti. Zároveň je zodpovedný za reguláciu bunkového rastu a delenia. Ako polyamín dokáže stabilizovať DNA a zlepšovať proteínovú syntézu. Má antioxidačné účinky, znižuje oxidačný stres - to sú tie antirakety v našom obrannom systéme, ktoré musíme dodávať zvonku, lebo ich naše telo už nevie vyrobiť. Tým je spermidín jedna z látok, ktorá prospieva k ochrane buniek pred starnutím a zápalom.
Spermidín sa prirodzene nachádza v pšenici, strukovinách, brokolici, hubách či fermentovaných potravinách, tými sú zrejúce syry, natto, jogurt, kefír, kyslá kapusta, kimchi, miso, tempeh, sójová omáčka, nakladaná zelenina, zakysané zeleninové šťavy, atď. Sú obľúbené najmä pre svoj probiotický účinok, podporu tráviacej sústavy a charakteristickú chuť.
Momentálne sa spermidín získava najmä z prírodných surovín (napríklad z pšeničných klíčkov) prostredníctvom extrakcie a purifikácie. Vedecké tímy pracujú aj na biotechnologických metódach (napr. fermentácia mikroorganizmov) s cieľom získať koncentrovaný extrakt využiteľný v doplnkoch stravy.
Záver: Spravte z bunkového „upratovania“ svoju výhodu
Ako sme videli, autofágia predstavuje neoddeliteľnú súčasť našej cesty k dlhovekosti a k odolnosti proti civilizačným ochoreniam. Úprava jedálnička (vrátane príjmu spermidínu, fisetínu, berberínu či quercetínu), občasný pôst, adekvátny pohyb, dostatok spánku a regulácia stresu – to všetko dokáže prepnúť naše bunky do takého „režimu prečistenia“, aký je pre nich prirodzený a nevyhnutný na udržanie vitality.
Nečakajte, kým sa objaví choroba alebo vážny problém – prevencia je kľúčom. Keď začneme podporovať autofágiu v čase, keď sa cítime zdraví, investujeme do budúcna. Veď každý z nás chce žiť nielen dlhšie, ale hlavne kvalitnejšie. Rovnováha medzi rastom a regeneráciou (čiže medzi aktívnym mTOR a obdobím, kedy sa tlmí) je pritom základným predpokladom, aby sme si udržali energiu, odolnosť a celkovú pohodu do vysokého veku.
Prevezmite kontrolu nad vlastným zdravím – zaraďte do stravy viac fermentovaných potravín, zvážte doplnenie spermidínu a ďalších bioaktívnych látok, venujte sa pravidelnej fyzickej aktivite a dovoľte si z času na čas byť aj bez jedla. Vaše bunky sa vám odvďačia nielen vyššou odolnosťou voči stresu či chorobám, ale aj dlhodobo lepšou životnou energiou. Je to jeden z najsilnejších krokov k tomu, aby sme sa v deväťdesiatke necítili „zhrbení pod ťažobou života,“ ale aby sme dokázali ešte stále zdravo a aktívne si užívať každý deň.
V ďalších častiach nášho cyklu prejdeme k praxi. Predstavím vám 12 kategórií - zásadných míľnikov pre dlhovekosť a udržateľné zdravie. Dúfam, že sa na ďalšie články tešíte rovnako ako ja.
Váš Ing. Pavol Machnič, LS longevity seeker
Fotka od Jaesung An, laurent deurveilher , armennano z Pixabay
