Ľudská duša je ako voda:
z neba pochádza,
k nebu stúpa,
a zas klesá
znova k zemi
vo večnej premene.
Johann Wolfgang v. Goethe
Opäť prichádza obdobie, kedy spomíname na tých, ktorí opustili naše životy, na tých, ktorí boli na tomto svete pred nami. Spájame sa na diaľku s ich dušami a načúvame, či predsa len nie sú v našej blízkosti.
Dušičky sú spojené so spomínaním na našich predkov.
Tak ako má každý strom svoje neviditeľné korene v zemi , ktorými je s ňou spojený, tak aj my sme previazaní so všetkými, ktorí tu žili ďaleko pred nami a ktorým vďačíme za svoju existenciu.
Každoročne prichádzame na cintoríny, pozeráme sa a vnímame, ako sa hroby pýšia kyticami chryzantém, vnímame vôňu ihličia, sviečok... Cítime prítomnosť svojich blízkych, ktorí už nie sú s nami, vnímame ich letmý dotyk, pohladenie...
Sme presvedčení, že sú pri nás, vnímajú naše duše, sú nám oporou, pretože práve my sme ich pokračovaním. Mnohí by sme sa chceli spojiť s ich múdrosťou a vďačne ju prijímať. Ale nám momentálne ostáva len to, čo je pre nás v tejto chvíli najdôležitejšie, a to je súzvuk všetkých duší. Spomienkami a rozsvietenými svetielkami na hroboch našich najbližších vnímame, ako sa ticho vkráda pokoj do našich často ubolených sŕdc, ktorým chýbajú tí, na ktorých ticho spomíname.
Prejavme im teda svoju vďačnosť poďakovaním, kytičkou a zapáľme im svetielka a sviečky ako symbol života...
Raz budú aj na naše hroby naši blízki klásť kvety a spomínať si na naše duše. Taký je jednoducho kolobeh života. Dušičky sú spojené aj s nádejou v našich srdciach, že naši blízki neodišli naveky do nenávratna.
Sú spojené aj s najhlbšou túžbou človeka ktorá je zakódovaná v nás, a to je praveká túžba po nesmrtelnosti...
„Verím, že keď zomrie človek,
jeho duša sa vráti na zem,
z nového mäsa sa telo vytvorí,
nový život od ďalšej matky dostane darom,
so silnejšími údmi a jasnejším duchom,
stará duša si prejde svojim chodníčkom."
John Masefield
Mgr. Dagmar Machničová a Ing Pavol Machnič www.zdravysvet.sk
