Rozvrhnutie prác podľa fáz mesiaca. Čriepky z alpskej ľudovej kultúry

22.3.2009
18039 zobrazení

V mýtoch, ľudovej kultúre, ale aj v rámci súčasnej ezoteriky má vzťah človeka a Mesiaca veľký význam.


 Z pochopiteľných dôvodov - najmä mesačný cyklus ženy - sa s Mesiacom najčastejšie spájali ženské božstvá (napr. bohyne Eset/Isis,...
zdroj: Google.com

Z pochopiteľných dôvodov - najmä mesačný cyklus ženy - sa s Mesiacom najčastejšie spájali ženské božstvá (napr. bohyne Eset/Isis, Artemis, Hekaté). Určitou výnimkou je duchovný svet starých Germánov, ktorí mali mesačného boha Máního, brata slnečnej bohyne Sól. No rytmus striedania mesačných fáz nevládol len ženskému princípu vo svete a už vôbec sa nevzťahoval len na „krajšiu polovicu ľudstva". Súvisel aj s takými typicky „mužskými" činnosťami, ako drevorubačstvo.

Najmä horské národy mali rozvinutý svet predstáv a poznatkov o tom, ako mesačných fáz správne načasovať činnosť. V článku, ktorý ponúkam Pútnikom, sa dotkneme takýchto ľudových múdrostí, s ktorými som sa stretol počas výskumnej práce v Grazi. Týkajú sa načasovania, kedy treba vyrúbať strom, ale napríklad aj záhradkárskych činností alebo niektorých domácich prác, ktoré súvisia s rytmami prírody.

S gazdovskými pravidlami som sa prvýkrát stretol počas jedného rozhovoru na našom vysokoškolskom internáte. Otec jednej zo spolubývajúcich na našom poschodí, ktorý bol svojej dcére pomôcť nasťahovať sa po prázdninách, pochádza z rodiny korutánskych Slovincov (die Windische). Títo ľudia sú okrem starobylého nárečia s mnohými prvkami starej češtiny známi aj bohatými, hoci rýchlo odchádzajúcimi znalosťami o prírode a krajine. Hospodárili (a čiastočne ešte hospodária) vo vysokých horských polohách v Karawankách a v Karnických Alpách (Karnische Alpen).

Sedeli sme pri stole, popíjali kávu a rozprávali sa o všetkom možnom, keď padla reč na to, čím sa kto zaoberá. Akonáhle pán Heinrich Skina zistil, že ma zaujímajú ľudové tradície spojené s krajinou a prírodou, dal sa do rozprávania. On sám pracuje ako stolár, čo je remeslo, ktoré zdedil po otcovi a on zas po starom otcovi. Stolári mali vo východných Alpách vždy tvrdý chlebík. Ľudia boli chudobní, oveľa chudobnejší, ako napríklad v Tirolsku alebo Vorarlbergu. Preto si nemohli dovoliť platiť za nekvalitný tovar. Stolár, ktorý nevedel zhotoviť nábytok, ktorý by pretrval mnoho generácií, by rýchlo skončil so svojím remeslom.

Zlé jazyky hovoria, že pri ohnivom temperamente alpských Slovanov by nemusel prísť len o zákazníkov. Ako však dosiahnuť, aby truhlice, súseky na obilie, drevené krby, stoly a iné súčasti roľníckeho nábytku po stáročia odolávali hmyzu, práchniveniu, rozmarom počasia a dokonca ohňu? Okrem remeselného majstrovstva (najmä citlivého opracovania dreva) tieto nároky požadovali, aby aj samotné drevo bolo dostatočne odolné. Podľa dlhodobých pozorovaní prírody a tiež podľa tradičných predstáv o tom, ako sa krúti svet, to veľmi úzko súviselo práve s putovaním Mesiaca po oblohe.

Pravidlá, na ktoré prišli dávni alpskí roľníci, sa tradovali spočiatku ústne, z generácie na generáciu. Neskôr sa k nim pridali písané poznámky, či už zapísané na okraj modlitebnej knižky, alebo do poznámkového zošita, do ktorého si gazda alebo remeselník zapisoval údaje o svojej práci a hospodárení. Okrem toho, mnohé z týchto informácií sa od 19. storočia šírili už aj tlačou. Úlohu v tomto šírení iste zohrali aj u nás známe kalendáre.

Mnohé z týchto poznatkov zapísali nemecky hovoriaci kňazi, ktorí trávili veľa času s miestnymi obyvateľmi. Takto pravdepodobne prišli na svet aj tlačou vydané poznámky, ktoré sa údajne našli počas rekonštrukcie fary v dedine Teuchl v Korutánsku. Fotokópiu týchto poznámok (viď obrázok) mi láskavo poskytol pán Skina. Nie je k nim pripojená žiadna bližšia informácia, no podľa písma a jazyka, ktorým sú poznámky napísané, sa dajú odhadnúť na prvú polovicu 20. storočia. Keďže som sa na Slovensku s niečím podobným zatiaľ nestretol, uvádzam kompletný preklad týchto poznámok. V tomto texte a v ďalších pravidlách, ktoré si spomenieme, sa často vyskytujú výrazy „mladý mesiac", „starý mesiac" - toto sú fázy tesne okolo novu, keď mesiac tvorí len úzky kosáčik. Teraz sa však pozrime na preklad poznámok od pána Skinu:

V ktoré dni sa má rúbať palivové a stavebné drevo, aby sa neničilo, neštiepilo a nečervavelo:

Strom na palivové drevo sa má vyrúbať v prvú štvrť rastúceho mesiaca (teda pri mladom mesiaci).

Ak človek vyrúbe strom počas prvých štyroch májových dní, toto drevo nebude práchnivieť a nenapadne ho červotoč.

Ak človek vyrúbe strom počas dvoch posledných dní (sviatočných dní) v marci, toto drevo nebude červivieť.

Ak sa z takéhoto dreva urobia dosky a z týchto dosák sa nechajú robiť truhlice a debny, tak do nich nepôjdu červy ani mole.

Drevo vyrúbané k večeru sv. Margaréty (pozn. AGM: Margarethenabend pripadá na 10. júna) sa nebude štiepiť. Mesiac môže pribúdať aj ubúdať, toto drevo naň nereaguje.

Dobré znamenie: Ak sa strom vyrúbe pri pribúdajúcom mesiaci, v znamení rýb, tak sa nebude štiepiť, nebude zosychať a nebude sa zmenšovať.

Ak sa strom vytne v posledné dni Kristovho mesiaca (pozn. AGM: december) a počas prvých januárových dní, drevo sa nebude rozkladať, nebudú ho žrať červy a čím bude staršie, tým bude tvrdšie. Mesiac by mal byť čo najstarší a malo by sa rúbať vo štvrtok a k večeru.

Tiež dobré znamenie: Ak sa drevo vyrúbe vtedy, keď je mesiac najmenší, predtým, ako zosilnie, tak sa toto drevo môže spracovávať aj za zelena, nebude sa štiepiť, zosychať ani sa nezmenší.

Červený smrek je zrelý až vtedy, keď poskytne tri plnometre. (Pozn. AGM: plnometer je lesnícka objemová miera, znamená kubický meter hotového dreva - napr. 1 plnometer dosák).

Ak vyrúbeš strom na niektorý z nasledujúcich dní: Deň obrátenia Sv. Pavla (Pozn. AGM: 25. január) a deň Sv. Egídia - 1. septembra, tak toto drevo nepodľahne rozkladu ani do najmladších dní.

Palivové drevo sa má rúbať až od júna, nie v máji.

Drevo, ktoré sa vyrúbe na posledné tri dni februára pri ubúdajúcom mesiaci, sa viac neobnoví a jeho korene odhnijú. Kríky, vres a burinu vytrhni (tak vravia starí) tri dni pred 21. júnom dopoludnia, nebude viac rásť.

Dni 31. január a 1. a 2. február sú dni vhodné na klčovanie. (pozn. AGM: Schwenden, doslova získavanie ornice vypálením lesa, teda žiarové hospodárenie)

Ak chceš vypáliť strom, vyvŕtaj doň 1. augusta dieru až na jadro (strom vyschne).

Drevo vyrúbané v posledné dni decembra, 1. januára a v piatok 1. marca po západe slnka nebude praskať ani sa štiepiť. Drevo vyťaté 1. marca odolá ohňu.

Dni vhodné na klčovanie/vypaľovanie stromov: 20. január, 3. marec, 1., 10. a 18. apríl, 7., 8. a 17. máj, 1. a 17. jún, 11. a 21. júl; 3., 17., 20. a 21. august; 10., 15., 18. a 30. september; 6., 17. a 18. október, 1., 6. a 10. november, 1., 6., 11. a 13. december. Najlepšie dni na klčovanie v roku sú 3. marec, 1. apríl, 1. a 17. august, 18. október a 1. december. (Na 18. októbra a 1. decembra treba so sekerou len raz zaťať alebo priseknúť.)

Referent pre ochranu životného prostredia mestského zastupiteľstva korutánskeho mesta Hermagor-Sressegger See (Šmohor - Preseško jezero), Dr. Klaus Hermann Offner, sa dlhšie zaoberal zberom podobných pravidiel. Vo svojom článku, ktorý publikoval v miestnom časopise, ktorý vydáva mestské zastupiteľstvo, uvádza ďalšie gazdovské pravidlá:

Drevo sa má podľa možnosti rúbať v dobe zimného pokoja, najlepšie v decembri a januári. Niekedy to však nie je možné uskutočniť, preto sa objavilo množstvo ďalších pravidiel určujúcich aj iné dni počas roka. Na to, aby drevo nehorelo (spomínali sme napríklad drevené krby), sa musí vyťať na 1. deň v marci, tak, aby mesiac ešte 48 hodín ubúdal. Naopak, palivové drevo sa má rúbať vtedy, keď je mesiac mladý (tzn., keď je v prvej štvrtine rastúceho mesiaca). Na to, aby dobre drevo ďalej dorastalo, ho treba vyrúbať v októbri.

A čo záhradka a domácnosť?

Dnes už málokto prakticky využije informácie o tom, kedy treba vyrúbať strom na tú či onú činnosť. No viacerí z Pútnikov majú záhradku a zaujímajú ich rôzne alternatívne prístupy k hospodáreniu. Preto im ponúkam za hrsť poznámok spojených so záhradkou. Tieto poznámky zozbieral tiež Dr. Offner z prostredia korutánskych horských roľníkov:

1. Od novu po spln rastie obsah šťavy v rastlinách, a to odspodu nahor. Preto v tomto čase treba siať nadzemné rastliny, ako napr. šaláty alebo kvetiny.

2. Od splnu k ďalšiemu novu postupuje podstatná časť šťavy naopak zvrchu nadol, preto vtedy treba sadiť podzemné rastliny, ako napr. reďkovky, repu alebo zemiaky.

3. Stromy a kry treba strihať pri ubúdajúcom mesiaci. Keďže je vtedy šťava na ceste nadol, strom vtedy tak „nekrváca" a zásah tak neoslabí jeho životné sily.

4. Ak treba stromy presádzať, najlepšie je to urobiť pri splne mesiaca, lebo vtedy je väčšina šťavy v korune. Keďže sa pri presádzaní vždy porania korene, je vtedy škoda menšia, pretože v koreňoch je vtedy len málo šťavy. Nasledujúce dni, keďže počas nich hlavný podiel šťavy klesá nadol, bude strom vyživovaný z koruny. S väčšími rezmi v korune je dobré počkať na čas asi troch dní pred novom. Vtedy je väčšina šťavy v už zahojených koreňoch a tak sa jej toľko nestráca cez miesta rezov v korune.

5. Sadiť sa má pri starom mesiaci, pričom sú zvlášť výhodné znamenia Baran, Panna alebo Kozorožec.

6. Zber ovocia je dobré načasovať na starý mesiac (t.j. obdobie po splne), a to podľa starého ľudového pravidla len na ráno. V tomto čase je totiž v ovocí najviac sily.

7. Aj hnojiť sa má pri starom, čiže ubúdajúcom mesiaci.


Pre načasovanie domácich prác platia podľa starých korutánskych roľníkov tieto pravidlá

1. Zabíjačky sa majú robiť pri starom mesiaci. V takom prípade a pri správnom uskladnení údená slanina nezožltne ani ju nenapadnú červíky.

2. Kyslá kapusta sa má zbierať, krájať a nakladať pri starom mesiaci. Vtedy si uchová arómu a nebude hniť.

3. Aj bielenie stien sa má robiť pri starom mesiaci. Vápno sa vtedy lepšie previaže s omietkou a stena sa nebude odfarbovať. (Pozn. AGM: toto pravidlo môže byť v súčasnosti užitočné pre tých, ktorí majú chalupu a chcú ju udržiavať s využitím tradičných postupov. Platí to totiž len pre vápenné nátery a hlinené, resp. iné priedušné omietky. V prípade brizolitu je to asi jedno, ten je prakticky nepriedušný. Odhliadnuc od toho, že brizolitová omietka na drevenici alebo na hlinenom, napr. váľkovom dome je na slovenskej dedine často rozšírené barbarstvo, ktoré stavbu vlastne zabije.)

4. Zaujímavé pravidlo, ktoré stojí za vyskúšanie, sa týka strihania vlasov - majú sa strihať pri ubúdajúcom mesiaci, majú byť potom hustejšie a zdravšie.

Je pravdepodobné, že mnohé z pravidiel poznáte a máte ich vyskúšané. Bude však veľmi zaujímavé, ak si svoje skúsenosti nenecháte pre seba, ale napíšete ich do diskusie. Niektoré pravidlá sú zdanlivo nezmyselné (napr. prečo 1. a nie napríklad 3. august), resp. dávajú zmysel len vtedy, keď sa zohľadnia súvislosti, z ktorých vyplývajú. Čo sa však tohto týka, na to sú moje terajšie poznatky krátke. Niektoré už nepoznajú ani korutánski gazdovia - vedia len, že sa to tak vždy robilo a fungovalo to. Iné zjavne súvisia s mocou jednotlivých svätých, ktorí majú podľa ľudových predstáv rôzne oblasti pôsobenia v prírode a v ľudskej činnosti (sv. Margaréta, sv. Egídius apod.). Ďalšie pravidlá súvisia s poznatkami o živote rastlín a stromov; to sú najmä tie, ktoré sme si spomínali v súvislosti so záhradkou. No v skúmaní tejto oblasti ľudového poznania prírody som len na začiatku, takže sa poteším každej Vašej skúsenosti a postrehu.

Zdroje:
Fotokópia anonymných poznámok, ktoré poskytol pán Heinrich Skina z Görtschachu (Gorica), Karnische Alpen, Korutánsko

OFFNER, Klaus Hermann (1997): Beitrag des Umweltschutzreferenten. Mitteilungsblatt der Stadtgemeinde Hermagor-Pressegger See, S. 14

Gorimír

Mohlo by vás zaujímať

Čokoládovo-kokosový koláč bez múky

Recepty s FitnessGuru.sk  A čo je na ňom ešte také skvelé? Neobsahuje lepok ani laktózu! :) Poslúži aj ako zdravá alternatíva na...

24.4.2015
5126 zobrazení

Diskusia