V tom je veľká pravda. Tráviaci trakt potrebuje oddych. Prečo? Ak je náš tráviaci trak neustále zaťažený, prichádzame o veľké množstvo energie a ďalších benefitov pre zdravý život. Budeme si to rozoberať postupne. Príjem potravy od kedy sa zobudíme do neskorého večera znamená to, že náš tráviaci trakt je v permanencii bez väčšieho oddychu 12 až 16 hodín denne.
To je momentálne jeden z extrémnych problémov súčasného životného štýlu. Väčšina populácie má nadváhu a veľa ľudí je aj obéznych. Ich BMI je väčšie ako 25. Pýtate sa opäť: prečo?
Treba si uvedomiť, že ak sa poriadne najeme, náš tráviaci trakt nám berie 70% energie, ktorú máme momentálne k dispozícii. Mozog si berie keď sme bdelí permanentne 20% životnej energie. Takže ak sa dobre najeme a ešte sme nič neurobili, už náš organizmus beží na 90%. Ak k tomu pridáme len ľahký pohyb už sa dostávame na 100%. Čo sa deje ak po najedení robíme akúkoľvek dynamickú činnosť? 
Odpoveď je že začíname spotrebovávať našu energetickú rezervu a ideme nad 100%.
Poviete si, že aký je v tom problém, keď naše telo má aj rezervu?
Hlavný problém je v tom, že ak často siahame na rezervu, telo sa snaží vytvárať stále väčšie a väčšie zásoby. Zásoba pre telo je tuk. Takže začneme priberať. Okrem priberania sa naše telo rýchlo opotrebováva, pretože nedokáže sa v dostatočnej miere samoopravovať.
To je teda ešte dôležitejšie ako priberanie. Ak sa telo nedokáže recyklovať, vtedy začína oveľa rýchlejšie starnúť.
Počuli ste o prepínači mTor (mechanistic target of rapamycin) v našom tele? Je to prepínač, ktorý riadi základné dva režimy nášho tela, a to pro rastový a regeneračný režim. Je to hlavný regulátor bunkového rastu.
Práve druhý problém spočíva v tom, že tento vnútorný prepínač by sa mal periodicky prepínať medzi týmito dvoma režimami. Ak však jeme dlho a veľa, ostáva málo času na regeneráciu organizmu a ak sa pozrieme na úroveň buniek, bunky sa nedostatočne recyklujú. Proces tzv. autofágie je nedostatočný.
Prečo je autofágia životne dôležitá?
Autofágia je základným procesom pre zdravie buniek a organizmu. Ak by sa úplne vypla, bunky by sa zaplnili odpadom, čo by viedlo k ich dysfunkcii a smrti. Bez pravidelného čistenia – podobne ako pri hromadení smetí vo vašej domácnosti – by prostredie bunky prestalo byť funkčné.
Autofágia – to je mechanizmus bunkovej recyklácie.
Autofágia je katabolický proces, pri ktorom bunka rozkladá staré proteíny, poškodené organely a ďalšie bunkové štruktúry na ich základné stavebné jednotky, ako sú aminokyseliny. Tieto zložky sa následne opätovne využívajú na tvorbu nových proteínov alebo sa spaľujú na energiu. Autofágia funguje ako bunková recyklačná stanica. Pri nej bunka prehľadáva svoje vnútro a hľadá staré a poškodené komponenty, ktoré môžu byť využité na opravu a obnovu.
Autofágiu v súčasnosti už vieme podporiť špičkovými produktami. Jedným z najdôležitejších je Spermidine.
Najsilnejší spermidine na trhu pre bunkové čistenie, autofágiu
Úloha lyzozómov: Bunkové čističky odpadu
Proces autofágie by nebol možný bez lyzozómov, špecializovaných organel, ktoré zhromažďujú staré proteíny, organely a iné bunkové odpady, vrátane patogénov. Lyzozómy obsahujú enzýmy, ktoré tieto štruktúry rozkladajú na základné zložky. Okrem toho lyzozómy ničia tzv. proteínové agregáty – zhluky poškodených proteínov, ktoré sa časom hromadia a prispievajú k vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ako sú Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba
Zlyhanie autofágie je spojené s viacerými ďalšími patologickými stavmi, vrátane:
Metabolických porúch: Narušená autofágia je spojená s obezitou, cukrovkou a ďalšími metabolickými dysfunkciami. Chronického zápalu: Nedostatočné odstránenie poškodených buniek môže vyvolať zápalové reakcie, ktoré súvisia so starnutím a chronickými ochoreniami.
Kalorická reštrikcia je teda kľúčový proces, ktorý spúšťa tvorbu nových, efektívnejších mitochondrií schopných nahradiť staré a poškodené. Tieto nové mitochondrie zlepšujú energetickú kapacitu bunky, čo jej umožňuje efektívnejšiu produkciu ATP, hlavnej energetickej meny buniek, aj s obmedzeným množstvom dostupného paliva. Súčasne AMPK, kľúčový senzor energetického stavu bunky, podporuje dostupnosť paliva pre tieto mitochondrie. Aktivuje produkciu glukózy v pečeni (proces známy ako glukoneogenéza) a mobilizuje tukové zásoby, aby uvoľnil energiu z tukových buniek.
Záver: Kalorická reštrikcia a pôst – zabudnutá múdrosť minulosti
Treba si uvedomiť, že kalorická reštrikcia nie je žiadnym moderným výmyslom – má hlboké korene v náboženstvách, filozofiách a tradičných kultúrach po celom svete. Pôstne dni boli súčasťou kresťanstva, islamu, judaizmu, ajurvédy či zen-budhizmu – nielen ako duchovný akt, ale aj ako prirodzený spôsob detoxikácie tela a obnovy rovnováhy.
Dnes, v čase neustupujúcej hojnosti, sme tento princíp zdegradovali naším nesprávnym spôsobom života – nepretržitým príjmom potravy od prebudenia až po neskorý večer, často bez pocitu hladu, len zo zvyku. Práve preto je dôležité si uvedomiť, že jesť do polosýta a neprejedať sa je základom dlhodobej vitality.
Moderná veda potvrdzuje, že časovo obmedzené jedenie (intermittent fasting) a mierna kalorická reštrikcia dokážu naštartovať autofágiu – vnútorný proces bunkovej obnovy, ktorý pomáha telu zbaviť sa poškodených štruktúr, znižovať zápal a podporovať dlhovekosť. Pravidelné prestávky v jedení dávajú telu čas na regeneráciu, zlepšujú metabolizmus, podporujú hormonálnu rovnováhu a môžu predchádzať civilizačným ochoreniam.
Kto teda túži po zdravšom a vedomejšom živote, nemal by sa pýtať „Čo ešte môžem jesť?“, ale skôr „Kedy a koľko je pre moje telo prirodzene prospešné?“
Nezabudnite, že základom zdravia, je prázdny žalúdok.
