CZ 
Hostia: Mária Zelinová (moderátorka) a Pavol Machnič (publicista, tvorca výživových doplnkov a zdravotný poradca)
Zdravie nezačína na pohotovosti, ale v každodennej životospráve. V dnešnom podcaste sa pozrieme hlboko do ľudského tela – až do bunky. Povieme si niečo o NAD+, spermidíne a bunkovej obnove.
Čo je bunková obnova?
Mária: Dnes by som veľmi rada privítala inžiniera Pavola Machniča, ktorý je nielen publicista, taktiež aj tvorca výživových doplnkov a zdravotný poradca. Jeho krédom je, že zdravie nezačína na pohotovosti, ale v každodennej životospráve, teda v každodennej rutine. Dnes si povieme niečo o NAD+, taktiež o spermidíne a o bunkovej obnove. Takže vítam medzi nami Pavola Machniča.
Pavol: Ďakujem, Mária, za privítanie, takže môžeme začať.
Mária: Čo si máme predstaviť pod bunkovou obnovou? Pre mňa je to španielska dedina, tak pozrime sa trošku hlbšie do nášho tela.
Pavol: Dobre, budem sa snažiť hovoriť jednoduchšie, pretože tá problematika je veľmi zložitá. Regenerácia, autofágia, je vlastne prirodzený proces v našich bunkách, ktorý si naším zlým životným štýlom kazíme. Čiže tento prirodzený proces, ktorý nám dalo univerzum, si poškodzujeme.
Ako podporiť autofágiu?
Mária: Ok, ale akým spôsobom toto vieme zvrátiť? Sú rôzne mechanizmy na to, ako by sme mohli práve túto bunkovú obnovu podporiť?
Pavol: Presne tak. Keď vieme mechanizmus, čo jej bráni, tak vieme aj opačný mechanizmus, čo ju vlastne podporuje – autofágiu alebo túto bunkovú regeneráciu. Takže máme tu niekoľko vecí. Tá najdôležitejšia možnosť – počula si termín fasting?
Mária: Čiže to, keď sme hladní?
Pavol: Áno, v podstate áno. Fasting najlepšie spúšťa bunkovú regeneráciu. Jeden sýrsky lekár mi niekedy povedal, že u nich platí, že základ zdravia je prázdny žalúdok. Keď išli niekedy lovci loviť, nešli loviť s plným žalúdkom. Išli s prázdnym a potom, aby si ho naplnili. Takže za tie roky vedy a výskumu sa nám tu stalo niekoľko vecí – edukácia bola nesprávna, naučili nás nesprávne veci. Lebo keď sa ráno zobudíš, potrebuješ sa najesť? To je úplne zlé.
Mária: Ja určite.
Pavol: Niekto áno, ale každý sme úplne iný. Sme individuality. Takže niekto sa potrebuje najesť. Zoberte si, že buddhistickí mnísi majú „one meal a day" – čiže jedenkrát denne jedia. A to je pre nich v podstate postačujúce. Všetko máme v hlave. Ako si nastavíme? Niekto povie trikrát denne, niekto ti povie päťkrát denne. Ale práve hladovkou sa štartujú tieto procesy, ktoré sú regeneračné.
To je presne ako v byte. Uvaríš si večeru, potom tú večeru skonzumujeme a ostane nám veľa riadov. Takže potrebujeme aj poupratovať. Ale keď my v tom režime máme taký prepínač, ktorý sa volá mTOR, máme taký senzor, ktorý sa volá AMPK – to je jedno, nebudeme to rozpitvávať – ale tieto veci, keď neaktivujeme, necháme ich iba v režime prorastovom, tak naše telo nemá šancu sa regenerovať. To je, ako keby sme varili celý týždeň a neumývali riady.
Ktoré potraviny podporujú bunkovú obnovu?
Mária: Dobre, takže ak som to správne pochopila, aby sme to tak zhrnuli – čiže bavíme sa o bunkovej obnove a práve bunke pomáha v obnove to, že v podstate ako má človek nastavenú životosprávu, ako často je, čo je a tak ďalej. Mňa by zaujímalo, aké veci, aké potraviny dokážu podporiť obnovu tej bunky. Pretože bavili sme sa o tom, že tá bunka vie regenerovať, a to znamená, že vlastne môžeme žiť lepšie a v úvodzovkách to znamená, že môžeme žiť aj dlhšie. Takže to by ma zaujímalo, aký je ten správny spôsob. Bavili sme sa, že niekto nepotrebuje jesť ráno, niekto je jedenkrát denne, ale aký je taký možno priemerný alebo všeobecný nastavený vzorec – čo je asi to najlepšie?
Pavol: Čo si vy myslíte, že je najlepšie? Autofágiu, proces regenerácie našich buniek, vieme – alebo očistiť naše telo, omladzovanie nášho tela – vieme aktivovať rôznymi spôsobmi. Tými najzásadnejšími je fasting. Keď niekto nedokáže čistý fasting, tak je to tzv. kalorická reštrikcia – to je znížený počet kalórií. Keď zjete jednu malú uhorku alebo aj veľkú uhorku, prijmete minimum kalórií, takže vtedy sa takisto dokáže štartovať autofágia. Autofágiu vieme štartovať takisto cvičením, pohybom – takže preto je pohyb dôležitý. A takisto autofágiu vieme štartovať rôznymi potravinami alebo výživovými doplnkami. Výživové doplnky neexistovali pred 100 rokmi, pred 200 rokmi, ale teraz naša veda nám umožňuje vytvárať výživové doplnky z niečoho – ako niekedy sa používali spermie na spermidín. Teraz spermidín vieme vytiahnuť z rastlín, spermidín vieme vytiahnuť z klíčkov, z kyslej kapusty, z kvasených vecí, z potravín. Takže toto sú zásadné tri body, ktoré štartujú autofágiu, ktoré nám pomáhajú upratovať naše telo, ktoré nám dokážu to, že naše telo bude v poriadku a môžeme žiť lepší život. Zdravie začína v bunkách.
Mária: Vy hovoríte, že zdravie nie je o symptómoch, ale o tom, čo sa deje v našich bunkách. Viete to vysvetliť?
Pavol: Jasné, samozrejme, je to veľmi jednoduché. Zdravie začína ďaleko, ďaleko predtým, ako začneme mať zdravotné problémy. Zdravie – naše telo má rôzne kontrolky, kontrolné mechanizmy v našom tele, ale zapína ich často neskoro. Naviac na niektoré problémy nemáme ani senzory. Napríklad my nevieme, aký máme tlak krvi, nevieme, aký máme cukor v krvi. Takže buď nám chýbajú niektoré kontrolky, alebo sa zapínajú príliš neskoro na to, aby sme mohli žiť zdravo. Preto prevencia, starať sa o niečo, je oveľa jednoduchšia a lepšia ako čakať na nejaký symptóm, čakať, že niečo ustrelí, že bude mať nejaký problém.
Mária: Čo je pre vás takou najdôležitejšou prevenciou? Bavili sme sa o bunkách. Je to všetko na základe bunky?
Pavol: Ono v podstate všetko sa začína v našich bunkách. A ten výsledok – my naše bunky nevnímame, pretože ich je viac ako 37 biliónov. Takže my nevnímame seba cez bunky a to je práve ten problém. Takže zabúdame, že sú tu nejaké mitochondrie, alebo sme sa ich ani neučili. Množstvo ľudí nepozná, že tu je nejaká mitochondria. Ľudia nie sú edukovaní, práve preto robíme tento podcast, aby ľudia sa edukovali. Ľudia málo čítajú, preto podcasty sú zaujímavé z hľadiska toho, že keď sme v bratislavskej zápche, v zápche v tuneli, alebo sa len ponáhlame, tak vieme si podcasty vypočuť a dozvedieť sa niektoré veci, ktoré vôbec nevieme, o ktorých nie sme informovaní, pretože sme sa to neučili alebo učebné osnovy to neuvádzajú, ale ktoré sú dôležité pre súčasný svet.
Čoraz viacej ľudí počulo termín longevity – zdravie, alebo život človeka nekončí v šesťdesiatke. Šesťdesiatnik môže mať pred sebou 30–40 rokov ešte kvalitného života.
Modré zóny a dlhovekosť
Pavol: Máme tu modré zóny. Možno ste o nich počuli, o týchto modrých zónach.
Mária: Ja napríklad nie, tak ma poučte.
Pavol: Modré zóny vlastne – on ich neobjavil, pomenoval ich Dan Buettner, to je americký novinár, ktorý cestoval po svete a všimol si, že napríklad v niektorých lokalitách zeme sa ľudia dožívajú vysokého veku. Tí ľudia neboli nikdy v živote vo fitness centre, nemali zdravotného poradcu. A v dedine, ktorá má 600 obyvateľov, máte 30 hrobov, kde sú storoční ľudia. To je, ako keby nejaké malé mesto malo 300 hrobov. V Bratislave 30-tisíc hrobov, kde sú storoční ľudia.
Mária: A vieme, prečo tomu tak je? Prečo sa tí ľudia tam dožívali tak dlho?
Pavol: Vieme. Práve Dan Buettner – možno ste videli aj jeho film na Netflixe, ktorým sa vlastne preslávil – tak on vlastne pomenováva tieto modré zóny, kde sú. Je ich 5 týchto modrých zón. Je to Sardínia, Ikaria, Okinawa, Loma Linda Kalifornia a Kostarika. Týchto 5 modrých zón je v súčasnosti pomenovaných. Dan Buettner sa inšpiroval týmito modrými zónami a v Amerike robí ďalšiu modrú zónu, pracuje na tom. Aj my tu na Slovensku chceme urobiť jednu takú modrú zónu.
Mária: A ako to vieme dosiahnuť? Čo vy navrhujete, ako by sme mohli takúto modrú zónu spraviť aj na Slovensku?
Pavol: Základ je edukácia. Keď sa pozriete – poznáme Gaussovu krivku. Keď sa pozrieme na Gaussovu krivku, ktorá je v pozadí, tak ukazuje, že len určité percento ľudí je schopných pochopiť tento proces, aj keď ich budeme aj edukovať. Medzi nami sú hlúpi ľudia, ale aj múdri ľudia. Nemôžeme osloviť úplne všetkých ľudí, takže len určité percento. Ale aj keď toto dosiahneme, tak urobíme veľmi veľa pre spoločnosť, pretože ušetríme obrovské množstvo peňazí na zbytočnej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa často zneužíva.
Stres a jeho vplyv na bunky
Mária: Celý tento podcast je v podstate o tom, ako predísť ochoreniam, ako si pomôcť pri chronických ochoreniach. Bavíme sa o blue zone, čiže o zónach, kde ľudia žijú naozaj dlho, majú dlhovekosť, a začali sme tým, že to všetko začína tou bunkou. Vysvetlili sme si, čo je autofágia, vysvetlili sme si, ako v podstate vieme podporiť tú bunku, aby sa viac obnovovala, aby sme teda mohli žiť dlhšie. Máme ich 37 biliónov týchto buniek, ale čo by ste možno ešte povedali na stres? Ako stres ovplyvňuje bunky?
Pavol: To je práve tá štvrtá vec, o ktorej som nehovoril, lebo som vymenoval tri zásadné veci. Stres absolútne eliminuje autofágiu. Stres si neuvedomujeme. Žijeme rýchly životný štýl a nedostatočne regenerujeme, a tým pádom sme stále nabudení. V Amerike sa to už pomenováva, že cortisol phase – to je vlastne ten kortizolový efekt, ktorý nás má ráno nabudiť, ale nemáme byť na kortizole celý deň. Nemáme byť na drogách celý deň, na alkohole, na energetických nápojoch.
Mária: Ešte by som možno doplnila aj telefóny. Čo si o tom myslíte?
Pavol: Presne tak, pretože ten telefón je určitý fokus, ale je to neustále dopĺňanie informácií. Ten mozog je zahltený množstvom informácií a nemá čas na regeneráciu. Takže my nežijeme životy také, aké by sme mali žiť. To je ten základ. A preto 40-roční ľudia dostávajú infarkty, rakoviny.
Taký môj inšpirátor v tomto je americký onkológ Peter Attia. Môžete si kúpiť jeho knižku Dlhovekosť, ktorá už vyšla aj v slovenčine. A vlastne na vedeckej báze práve popisuje tieto veci – ako autofágia, ako tieto mechanizmy. To nie sú veci vymyslené. Máme tu veľa longevity seekerov, tých hľadačov dlhovekosti, ale sú to 30-tníci, ktorí len kvôli biznisu – sú to tzv. biohackeri. Ale ja nie som biohacker. Ja som longevity seeker, hľadač dlhovekosti, pretože som 50-tník. A ak mi to bude umožnené, chcem v nejakej kondícii sa dožiť vysokého veku, pretože duševne som 30-tník.
NAD+ a spermidín
Mária: Čiže ak by som to mala porovnať, tak dajme tomu 30-ročný človek a 60-ročný človek, možno aj 70-ročný človek, v podstate by mal dodržiavať tie isté mechanizmy, tie isté princípy, aby sa dožil dlhšie – teda tie sme si aj povedali. Ale keď nemá možnosť to dodržiavať, čo sa týka napríklad toho spánku alebo cvičenia, vieme to doplniť aj nejakými prípravkami?
Pavol: Áno. Keď si pozrieme na krivku NAD+ a autofágie, ako nám stúpa a klesá vekom, tak v tom najvyššom bode sme zhruba, keď máme 21 rokov. Keď máme 35 rokov, tak čo sa týka NAD+ – čiže tých „autíčok", toho elektrónového toku, ktorý nám nesie tú energiu do bunky – sme na úrovni 50%. To máme len 35 rokov.
Mária: Ja by som to možno ešte tak skôr uviedla, lebo nie všetci vedia, čo je NAD+. Čiže NAD+ a spermidín sú v podstate látky, ktoré pomáhajú obnovovať bunky. Rozumiem tomu správne?
Pavol: NAD+ je spúšťač autofágie. Skúsim to vyjadriť nejako jednoducho. Senzor sa volá AMPK v našom tele – nebudem to rozpitvávať, je to zložité. Takže máme senzor. Ten senzor prepne – čiže ten senzor vie, či máme dostatok energie, alebo nemáme dostatok energie.
Mária: V tých bunkách?
Pavol: Áno. Čiže AMPK signalizuje k prepínaču, ktorý sa volá mTOR, a prepne. Čiže keď máme dostatok energie, tak je v takej prorastovej fáze – čiže keď rastieme a telo sa vyživuje a rastie, rastú svaly a ja neviem aké veci – vtedy nepotrebujeme upratovať, hej, v úvodzovkách. Ale keď sa potrebuje regenerovať, tak malo by sa to prepnúť do tej fázy autofágie a toto sa nedeje.
Preto sme unavení, preto sme nedostatočne regenerovaní, preto dostávame – Peter Attia tomu hovorí „four horsemen", to sú vlastne štyria jazdci apokalypsy – to je diabetes, rakovina, srdcovo-cievne ochorenia a neurodegeneratívne ochorenia. A keď budeme robiť autofágiu, tak sa vyhneme práve týmto štyrom jazdcom, ktoré nám znemožňujú žiť dlhý život.
Mária: Čím sme starší, tak v podstate obnova tých buniek stále klesá. Je to tak? Rozumiem tomu správne?
Pavol: Presne. Keď sa pozrieme na ten graf NAD+, tak on ide hore a potom ide strmo dole. Či to je NAD+, hladiny NAD+ – to sú tie hladiny, počty „autíčok", ktoré máme k dispozícii. Tam ich máme stále menej a menej. 50-tník na konci svojich 50-tych rokov má k dispozícii možno len 20% – nie možno, určite 20%. Autofágia je schopná pracovať na 30% – čiže máme starú upratovačku, máme staré auto.
Takže potrebujeme tento mechanizmus vylepšiť. A keď si nevieme vyrobiť rakety na to ostreľovanie – naše telo je neustále ostreľované z vesmíru, znútra, rôznymi procesmi – a my potrebujeme mať protirakety, tak ako protivzdušná obrana potrebuje protirakety. Práve k tomu slúži NAD+. To je vlastne – na to slúži nie len NAD+, ale aj tie veci, ktoré potrebujeme na autofágiu, ako spermidín, fisetín, kvercetín.
Mária: Môžu sa práve aj tieto látky kombinovať, alebo je to také, že človek v podstate by mal prijímať iba NAD+, alebo aj spermidín?
Pavol: Práve ten NAD+ – nikotínamid adenín dinukleotid – je vlastne spúšťač. Čiže spúšťa proces autofágie a tá autofágia sa spustí. Aby sme potom spustený proces – my ju môžeme podporiť práve týmito látkami, fastingom, alebo podporujeme cvičením. Alebo dobrým spánkom a menej stresu.
Dôležitosť spánku
Mária: Áno, to je dôležité, na to zabúdame, pretože spánok je neskutočne dôležitá vec.
Pavol: Myslíme si – keď dáte otázku 90% ľuďom, že čo je základ zdravia, tak čo odpovedia?
Mária: No pre mňa spánok.
Pavol: Áno, ale 90% – ja som si robil taký prieskum – a 90% ľudí povie, že zdravá strava a pohyb je základ zdravia. A málo kto povie spánok.
Mária: No tak keď ja sa nevyspím, tak sa nedokážem už ani hýbať a nechutí mi ani jesť, alebo v opačnom prípade sa prejedám.
Pavol: Takže strašne veľa ľudí si myslí, že s pohybom urobíme zdravie – pohyb plus strava – ale zabúda práve na spánok. Spánok je strašne dôležitá vec. Cez spánkový cyklus sa regeneruje naše telo, regeneruje sa naša myseľ, ale potrebujeme byť v tom spánku hlbokom. To znamená, zhruba dve hodiny po začiatku spánku nastávajú hlboké cykly. Môžeme sa dostávať do tzv. téta hladiny a téta hladina je regeneračná hladina. Alfa hladina je tá snívajúca, kde máme to REM-ko, a v tom, keď je mozog v delta hladine, tam nevieme, čo sa deje. Ale tá téta hladina je dôležitá. Je dôležité, aby sme cez ňu prešli trikrát, čím sa dokážeme krásne zregenerovať. Keď menej – keď podcenujeme, že my si myslíme, že nám bude stačiť 5–6 hodín spánku, tak je to absolútne nedostatočné. Aj keď si niekto myslí, že áno – keď sme mladí, áno – ale potom ľudia majú v 40-ke infarkty, rakoviny a ďalšie veci, lebo sa neregenerujú.
Infúzie vs. kapsule
Mária: Mňa ešte veľmi zaujíma ten NAD+, pretože ono to je v podstate teraz aj dosť taká komerčná vec, čo sa týka Hollywoodu – či už Kardashianky, alebo Hailey, alebo Justin Bieber – všetci si ju podávajú v infúziách, čiže intravenózne. Na Slovensku zatiaľ vieme o kapsulách, ktorými vieme prijímať NAD+. Je medzi tým nejaký veľký rozdiel?
Pavol: Je v tom veľký rozdiel. Pretože naše telo má deštruktívnu schopnosť v tráviacom trakte – všetko musí rozložiť. Čiže aj keď my z potravy prijmeme nejaké veci, tak sa musia rozložiť. Takže vymýšľajú sa rôzne veci, ako to obísť, tráviaci trakt. Jedna vec sú enterosolventné kapsule. Takže napríklad my robíme v prášku – produkty robíme v dvoch formách. To je lipozomálna forma, ktorá je najúčinnejšia zo všetkých. A robíme aj v práškovej, ale to dávame do takzvaných enterosolventných kapsúl. To znamená, že obchádzame žalúdočný trakt, takže kapsulka sa nerozloží pri pH 1,5, ktorý máme v žalúdku, ale až v čreve pri vyššom pH sa rozloží.
Mária: A tam sa teda vstrebá?
Pavol: Tam sa vstrebáva. Takisto športovci – to nie je len o spermidíne alebo NAD+ – napríklad si dávajú pichnúť vitamín C, lebo prirodzeným spôsobom dokážeme prijať len určité množstvo vitamínu C. Preto používame intravenózny spôsob, alebo to najideálnejšie, čo je, tak to je lipozomálna forma.
Mária: Čiže v podstate suma sumárum, aj tie kapsule, ktoré vlastne ponúkate, dokážu kvalitne vstrebať NAD+, pretože v podstate obchádzajú žalúdok a vstrebávajú sa priamo v čreve.
Pavol: V podstate obchádzame iba to rozpúšťanie v žalúdku, takže vstrebávajú sa v čreve, takže tá forma je vysokoúčinná. A tá forma, ktorú ponúkame, je v podstate to najlepšie, čo na svete môžete získať v súčasnosti.
Čo blokuje autofágiu?
Mária: Rozprávali sme sa o tom, ako podporiť autofágiu, ale možno by bolo dobré aj vedieť, čo ju blokuje, aby sme sa tomu mohli vyhnúť.
Pavol: Autofágiu blokujú proste opačné veci, ktoré podporujú autofágiu. Takže neustále jedenie blokuje autofágiu. Naše telo, ako som už povedal, potrebuje 12 hodín, aby sa naštartovala autofágia. Keď jeme 12 hodín alebo 16 hodín, nikdy autofágiu nespustíme. V podstate nikdy. To je strašný problém pre telo. Preto ľudia majú toľko chorôb. Ani to tak nevidíme, keď ideme po ulici. Ale bola ste niekedy v nemocnici? Bola ste niekedy v starobinci? To sú úplne šialené veci, keď to tam vidíte – v akom stave tam ležia šesťdesiatnici. A v akom stave sú v nemocniciach päťdesiatnici, štyridsiatnici, štyridsiatničky. Takže to šialené, čo nám spôsobuje naše pohodlie. To, že žijeme taký život, ako žijeme. Že si myslíme, že sa nám nič nestane. Áno, vidíme v televízii, počujeme v rádiu tie smutné prípady, ale každý žije tak, ako by sa ho to netýkalo. Ľudia fajčia, a kamarát si povedal, že „ja nechcem krabičku s tou rakovinou pľúc, dajte mi radšej s tou impotenciou tú krabičku." Takže robia si ešte z toho srandu, neberú vážne niektoré dôležité veci. A tie vážne veci začnú brať až vtedy, keď ostanú niekde v nemocnici na nejakej posteli.
Príbeh o prevencii
Pavol: Poviem jeden príklad – napísal som to aj v mojom článku. Pán, 37 rokov, v podstate mladý človek, mal vysoký tlak, obezitu a odkladal život. Vedel, že má vysoký tlak, a odkladal. „Nemám čas," lebo on proste nemal čas, mal prácu, pracoval 12 hodín denne. Nemohol ísť k lekárovi, nemohol si dať predpísať lieky, nemohol. Mohol, ale v podstate sa ospravedlňoval, že to nemôže urobiť. A dostal infarkt taký masívny, že ostal v podstate nehybný niekoľko mesiacov. Takže vtedy si to už mohol dovoliť regeneráciu, vtedy už mohol si dovoliť dať lieky na nejakú prevenciu alebo na liečbu.
Takže my strácame – myslíme si, že strácame čas, že nemôžeme, že na budúci týždeň alebo za rok, a toto nechaj na druhé desaťročie – tak toto nefunguje. My práve – to, čo ste spomenula niekedy na začiatku nášho podcastu – je to, že musíme sa dívať ďaleko, ďaleko dopredu. To zdravie alebo tá choroba nie je až keď symptóm. Je ďaleko, ďaleko predtým. My musíme zobrať náš život do vlastných rúk. Pokiaľ ho nezoberieme, nemáme šancu byť zdravý, alebo šancu sa dožiť vysokého veku.
Niekto hovorí, že „ty máš genetiku, ty nemáš" alebo „ja mám genetiku." Genetika – urobil sa teraz veľmi veľký výskum – genetika je zodpovedná len na 7%, čo sa týka dlhovekosti. 93% je v našich rukách. Takže lenivosť, gaučová kultúra, pozeranie sa do blba, pozeranie sa do mobilu, sedenie na zadku – to je vlastne presne opak toho, čo máme robiť.
Sme biologické tvory. Nemáme na výber, proste život je taký. A keď to nechceme akceptovať, tak to zistíme na nejakej posteli v nemocnici a vtedy je často neskoro. Vtedy je proste šialenosť niekedy opraviť niektoré veci, ktoré sú už nevratné. Áno, chceme opäť sexovať, chceme opäť robiť niektoré veci, ktoré už nemôžeme robiť. Ale to už je neskoro.
Chronické choroby a autofágia
Mária: Hovoríte, že je neskoro, ale dá sa aj takýmto správnym prístupom k autofágii aj – dajme tomu – počas nejakej choroby zvrátiť tento proces?
Pavol: Nikdy, nie – musíme to takto povedať – nikdy nie je neskoro. Aj keby ste mala 57 rokov alebo 63 rokov, je dôležité začať. Keď máte 63 a nedostala ste jednu chorobu z týchto jazdcov apokalypsy, to je obrovské šťastie. To je obrovské šťastie. Tak si treba uvedomiť, dokedy bude mať toto šťastie. Preto musíme niečo naozaj robiť pre seba, zobrať život do svojich rúk. Áno, nemôžeme donekonečna zarábať peniaze a myslieť si, že budeme zarábať a bude to... Všetko je na dlh. Všetko je na dlh v tomto svete. Sme biologické bytosti, opakujem. A máme svoje limity. A tie limity nám neumožňujú žiť život egyptských bohov – že môžeme robiť čokoľvek, môžeme plodiť polobohov s pozemšťankami, alebo proste nejaké podobné veci. Ale sme biologické bytosti, ktoré majú svoje limity, a keď ich nerešpektujeme, keď sme nesprávne edukovaní, tak vlastne visí nad nami len Damoklov meč. Niekto si myslí, že keď má chronickú chorobu, tak má niečo na dosmrti. To je veľký omyl. Chronická choroba, chronický problém – to je len signál v tele. Alebo signál pre nás, že niečo nie je v poriadku s naším regeneračným systémom.
Mária: Čiže je tou autofágiou, o ktorej sme hovorili.
Pavol: Čiže buď spúšťame málo, nedostatočne, alebo neskoro, alebo v podstate nie je to dostatočné. Takže chronická choroba, chronický problém sa dá zvrátiť s tým, že začneme v podstate využívať tieto novinky alebo metódy, ktoré nám prináša longevity. Čiže veci, ktoré nám prinášajú títo biohackeri, longevity seekers.
Ako znížiť zápal?
Mária: Ako vieme znížiť napríklad taký zápal? Je už pomerne bežné, že v našej populácii už aj mladí ľudia majú autoimunitné ochorenia, čo sú v podstate niektoré aj zápalové ochorenia. Ako napríklad pomôcť takýmto ľuďom, keď už v podstate zlyháva aj tá tradičná medicína?
Pavol: Presne – podporiť procesy, ktoré spúšťajú autofágiu. To je základ. Čiže začať jesť menej, menej často, a proces autofágie predlžovať. Aspoň 16:8. A jedenkrát do týždňa – ja to robím napríklad pravidelne – v nedeľu mám pôst, kde pijem iba vodu, čaj, kávu. Takže okrem toho denného fastingu 16:8 alebo 18:6 si dávam aj jeden deň. Aj v kresťanstve – ľudia v piatok mali tzv. kalorickú reštrikciu. Neskôr sa začala dávať k tomu aj ryba, ale to bol v podstate taký vegetariánsky deň, kde sa štartovala autofágia. Takže ku chronickým chorobám je dôležitý práve tento fasting, alebo to nemusí byť fasting, to je tá kalorická reštrikcia. Takže potrebujeme podporiť autofágiu. Čo sa týka zápalu – máme tu úžasnú vec v podobe rybieho oleja, a to sú EPA a DHA. To sú vlastne nenasýtené mastné kyseliny. EPA je protizápalová, ale musíme ju brať v dávke tzv. terapeutickej, to znamená 2000 až 3000 mg denne – nad 3000 neodporúčam. Kde to sú také tie vysokokoncentrované, špeciálne rybie oleje, veľmi kvalitné, kde napríklad tá EPA môže dosiahnuť až 2000 mg a DHA, čo je vlastne dôležitá esenciálna mastná kyselina, nenasýtená mastná kyselina pre mozog. Takže práve tá omega-3 je protizápalová. Tak ako je omega-6 napríklad z tekvicového oleja alebo z niektorých rastlinných olejov prozápalová, tak omega-3 je protizápalová. Preto by mal byť aj správny pomer omega-3 a omega-6. A pokiaľ nie je správny, tak v tele sa dejú prozápalové procesy. A my musíme ten protizápal – pretože v našich cievach vznikajú zápaly – a potom máme problémy celého srdcovo-cievneho systému.
Špičkové omega 3 s extra vysokými hodnotami 2000mg EPA a 1000mg DHA.
Rybí olej Omega 3 – Vysoký obsah EPA a DHA pre zdravé srdce, mozog a oči.
Špičkový omega 3 olej pre deti s vysokým obsahom EPA a DHA.
Tradičná medicína a longevity
Mária: Ja si myslím, že tu by sme mali aj povedať jednu dôležitú vec – že celý tento podcast a všetko toto, čo nám tu dnes rozprávate, tieto múdre rady, neznamenajú, že by sme teda nemali využívať tradičnú medicínu, chodiť k doktorom a tak ďalej. Ale znamená toto – aspoň tak to mám chápať – že v podstate by sme si mali toto brať ako prevenciu. Mali by sme preventívne tieto veci robiť, aby sa nám to nestalo, ale určite to neodrádza od tej tradičnej medicíny.
Pavol: Práve naopak. Tradičná medicína, súčasná západná medicína dosiahla úžasné veci. Tisícročia riešime veci – že zomierame na niektoré veci, alebo ľudia zomierali. Napríklad na appendix. Traumatológia, chirurgia – toho, čo dokázala západná medicína, sú úžasné veci. Ale spojiť tie veci s prírodou je ešte lepšie. Práve ten Peter Attia – a o tom by sme urobili podľa mňa jeden podcast samostatný – kde práve tento Peter Attia, a tento lekár, sám lekár hovorí o tom, že súčasná medicína je medicína 2.0. A tá budúca medicína je medicína 3.0, kde zoberieme svoj život do rúk, kde to nenecháme len na lekárov a spoliehame sa na niečo.
Poviem to napríklad o statínoch. Ľudia majú vysoký cholesterol. Statíny sú najpredávanejšie lieky na svete. A myslia si, že keď budú užívať tabletu, za nich to vyrieši. Keď je vysoký cholesterol, telo nám len signalizuje, že niečo nie je v tele v poriadku, že tá autofágia je nedostatočná. Keď máme chronickú chorobu, autofágia je nedostatočná – opäť. Takže to sú len signály, že niečo nerobíme tak, ako by sme mali. A tak ako nám statín nevyrieši cholesterol – pretože ak chceme vyriešiť cholesterol, sú tu prírodné veci aj prírodné statíny – ale k tomu musí ísť napríklad kalorická reštrikcia. Bez nej neurobíme, neznížime cholesterol. Keď k tomu pridáme krilový olej – olej z krilu, to sú čisté fosfolipidy, ktoré – klasická EPA alebo DHA sa musí ešte rozložiť na fosfolipidy – ale v podobe krilového oleja máme priamo fosfolipidy k dispozícii. Keď k tomu dáme omega-3, tak znižíme zápal.
Fasting vs. kalorická reštrikcia
Mária: Ok, mňa ešte zaujíma, že ak človek nevydrží alebo má možno nejaké tráviace problémy, ktoré mu neumožňujú fasting – tým pádom môže ten fasting vynechať, ale mal by dodržiavať ďalej ten život bez stresu, dobrý spánok a tak ďalej, možno ešte nejaké prípravky – alebo je ten fasting naozaj podľa vás taký veľmi dôležitý?
Pavol: Takto. Vynikajúca otázka. Fasting je len jedna časť pre tých ľudí, ktorí to môžu. Ale kalorická reštrikcia – to je takmer to isté, ale to je prijímanie potravín s veľmi nízkymi kalóriami. Čiže v podstate vegetariánstvo určitý čas. Si dať iba vegetariánsky deň. Hej, jeden deň v týždni – prečo by sme nemohli mať iba vegetariánsky deň?
Keď má niekto problémy so žalúdkom, niektoré typy zeleniny nemusí dobre tráviť. Takže napríklad vieme tú zeleninu aj zohriať. To robia napríklad Aziati, že oni rozlišujú – keď niekto má málo, keď má veľa toho jin, je chladný, tak nemôže mať ešte studenú zeleninu, tak si ju zohreje. Takže tých metód je strašne veľa, takže nemusí to byť fasting, ale stačí kalorická reštrikcia, ktorá nám štartuje autofágiu. Mária, týmto som nechcel povedať, aby ľudia nechodili k lekárovi, aby neliečili chronické ochorenia. Treba ich liečiť, ale to, čo chcem zdôrazniť, je to, že vieme podporiť to telo autofágiou. Spustiť tie prirodzené regeneračné ochranné mechanizmy, ktoré sú v našom tele. Ale niektoré choroby sú strašné, ktoré potrebujú skutočne lekársku ruku a výdobytky západnej medicíny, aby sme sa mohli dostať z niektorých problémov. Toto je mimoriadne dôležité.
Vízia do budúcna
Mária: Pavol, ďakujeme za vysvetlenie. Prečo ste sa vy, keď ste tvorca výživových doplnkov, zdravotný poradca, taktiež aj publicista, rozhodli začať s takýmto podcastom?
Pavol: Ako som to už spomenul, ľudia málo čítajú a podcast je pre mňa ideálny kanál, aby sa ľudia edukovali. Táto téma – hovorili sme si tu o autofágii, o NAD+, o mTOR, o AMPK – proste tie veci ľudia nepočúvajú ani v škole. Takže potrebujeme tých ľudí naučiť, že tu je nejaká autofágia, že naše telo má regeneračné schopnosti. Potrebujeme ľudí naučiť, alebo je vhodné, aby ľudia vedeli o tom, že keď majú 35 rokov, že už sú len na 50% NAD+ a autofágie.
Mária: A ono to platí u každého, že na 50%? Alebo je to individuálne?
Pavol: Ja by som to povedal tak – ja to mám také, že plus mínus autobus.
Mária: Čo je vašou víziou do budúcna?
Pavol: Výborná otázka. Je to v podstate vytvoriť modrú zónu na Slovensku, modrú zónu v Čechách. To, čo nám Dan Buettner načrtol, je pre nás inšpiráciou – pokračovať v tejto vízii, nech sa Blue Zones rozvíjajú po celom svete, nech ich neostane len 5–6, ale pribúdajú ďalšie. Nech ľudia vedia o tom, čo majú robiť. Blue Zone má byť informačný kanál, má to byť zdroj, kde ľudia nájdu relevantné informácie. Žijeme život hoaxov, máme tu rôznych hejterov, ľudí, ktorí poskytujú nesprávne informácie, máme tu ľudí, ktorí chcú zarábať na bolesti druhých – čo je najhoršie, na chorobách. Takže chceme vyvracať niektoré mýty, chceme poskytovať najmodernejšie poznatky.
Máme špičkový tím ľudí, ktorí využívajú najnovšie vedecké poznatky, ktoré sú k dispozícii. Umelá inteligencia nám umožňuje raketový rast vo všetkých oblastiach života, a takisto verím tomu, že práve tento proces longevity je iba začiatok toho všetkého. A myslím si, že nás čaká dobrá budúcnosť, ak nebudeme robiť ako ľudstvo hlúposti. Ale na to, aby sme mohli ísť ďalej, potrebujeme sa edukovať. Edukácia je základ toho, ako sa orientovať v živote.
Záver podcastu
Mária: A dnes sme sa dozvedeli – a teraz ste nás edukovali – o tom, čo je to autofágia, čo podporuje autofágiu, čo ju naopak znižuje a čo by sme mali robiť preto, aby sme sa mali v živote lepšie a boli zdravší. Takže, dámy a páni, toto bol inžinier Pavol Machnič, ktorý nám dnes porozprával o tom, ako krajšie a lepšie žiť.
Pavol: Ďakujem veľmi pekne. A toto bola skvelá Mária, ktorá ma viedla počas celého tohto podcastu, pretože vždy potrebujete mať dobrého šoféra, aby vás doviedol k niečomu.
Mária: No uvidíme až keď „zaparkujeme“, pretože nás čaká ešte veľa milých podcastov a veľa dôležitých informácií.
Pavol: Dobre, teším sa, Mária, že sa stretneme v ďalšom podcaste a že tam vlastne touto formou budeme ľuďom cez Blue Zónu poskytovať informácie, ktoré sú relevantné, založené na vedeckých princípoch a ktoré nebude až také zložité dodržiavať.
