CZ 
Hostia: Mária Zelinová (moderátorka), Pavol Machnič (publicista, vývojár výživových doplnkov, zakladateľ Blue Zone) a Fredy Ayisi (športovec, tréner bojových umení)
V druhom dieli podcastu Blue Zone sa rozprávame o energii, bunkovej regenerácii a kľúčoch k zdravšiemu životu. Privítame dvoch hostí, ktorí zdieľajú praktické rady z praxe aj vedy.
Úvod a privítanie hostí
Mária: Vítajte pri druhom dieli podcastu Blue Zone. Dnes sa budeme rozprávať o energii, regenerácii, o bunkách a samozrejme aj o rozumnom životnom štýle. Dnes tu mám až dvoch hostí. Chcela by som veľmi pekne privítať pána inžiniera Pavola Machniča, ktorý okrem toho, že je publicista, je taktiež aj vývojár zdravých doplnkov a taktiež aj zakladateľ Blue Zone, čo je vlastne komunita Blue Zone Česko-Slovensko. Takže krásny večer, krásny deň. Taktiež tu máme Fredyho Ayisiho, ktorý patrí k najznámejším športovcom na Slovensku aj v Česku, začal ako tanečník, pokračoval bojovými športami ako napríklad jiu-jitsu, alebo capoeira, taktiež aj karate a momentálne sa venuje aj zdravému životnému štýlu. Takže vítam vás dnes oboch.
Pavol a Fredy: Ďakujeme veľmi pekne.
Prečo potrebujeme výživové doplnky?
Mária: Fredy, ja som o tebe počula, že ty si celoživotne neužíval žiadne výživové doplnky, začal si až nedávno. Je to pravda?
Fredy: Tak ja som sa nad tým veľmi nezamýšľal, ani som sa tým nezaoberal predtým a v podstate mám také šťastie, že som obdarovaný takým vysokým stupňom energie. A mám aj taký ten genetický základ celkom dobrý, takže nemám nejaké väčšie zdravotné problémy, okrem nejakých drobných úrazov. Ale teraz som sa s niečím stretol práve tu, v zdravom svete. Náhoda, životná cesta, osud ma doviedol k tomu, že som zrazu zistil, že ich vlastne potrebujem, alebo že som na to ani nevedel, že ich potrebujem. A začal som ich aj užívať. A ako som ich začal užívať, tak som zrazu zistil, že sa všetko mení.
Mária: Pavol, prečo ich potrebujeme, tieto výživové doplnky?
Pavol: Vieme, že naše telo, čím stárne, nedokáže vytvárať niektoré kľúčové látky. Nedokáže sa samoopravovať. A nedokáže sa samoopravovať preto, pretože máme tu civilizačné návyky a zlá edukácia viedla k tomu, že máme tu na Slovensku a v Česku sme na prvom mieste v onkologických ochoreniach hrubého čreva, máme tu obrovské množstvo neurodegeneratívnych ochorení, srdcovo-cievnych ochorení. A to je vlastne vec, že len základ toho, že nevieme vyrábať niektoré veci. V 30-tke ich vyrábame, v 35-tke ich vyrábame na 50%, v 50-tke na 20%. A teda v čom to spočíva? Nedostatok suplementácie, zlý životný štýl. Nie ako povedal Fredy, proste keď je niekto 50-tník, tak potrebuje už do seba dostávať veci, aby sme boli eliminovaní od proste takých vecí, ako sú diabetes, rakoviny, neurodegeneratívne choroby, infarkty a porážky.
Mária: Ja si myslím, že trošičku to je na základe aj toho, že ľudia sú aj chronicky unavení. Prečo si myslíte, Fredy, že sú chronicky unavení ľudia v dobe, akú žijeme?
Fredy: Je to doba, ktorou žijeme teraz. Pre mňa to je stále veľká záhada, aj keď tomu rozumiem. Ale oproti predošlej dobe, čo bola, tak sa všetko neskutočne efektivizovalo. Je oveľa väčší nárast všetkého a oveľa viac pomôcok, čo sa týka prírody, počítačov, čo sa týka umelej inteligencie a podobne. Takže všetkého je oveľa väčšia produktivita a pritom ľudia robia oveľa viac ako bola kedy. Ľudia sú vyťaženejší a zaťaženejší a je na nich nápor oveľa väčší, ako bol predtým. A ja to vidím, že tí ľudia sú veľmi, veľmi zaneprázdnení za tým len, aby žili štandardne, žijú, tak sa veľmi naháňajú, veľmi musia proste ťažko teraz pracovať. Aj keď technológie sú také, čo nám umožňujú, aby to bolo lepšie, tak napriek tomu je všetko také ťažšie. A ešte pracujeme viac, pretože si povieme, že…
Chronický stres a jeho biológia
Pavol: Ja by som práve doplnil Fredyho jednou myšlienkou. Zhodou okolností začali sme spolupracovať s pani profesorkou doktorkou Horákovou, doktorkou vied, ktorá je svetová špička, čo sa týka biochemie, biológie. Ona hovorila, že súčasný päťdesiatnik a päťdesiatnik pred päťdesiatimi rokmi – tipnite si, že koľko môže mať väčšiu záťaž. Nebudeme typovať, niekto povie 50%, 70% - až 7000%. Wow. To je 70-krát väčšia záťaž. A to je to, že napríklad Fredy vie krásne relaxovať, meditovať. To robí len málo kto. Nevieme regenerovať svoje telá. A to je práve ten cieľ týchto podcastov, aby sme ľudí edukovali, aby sme išli aj príkladmi. Čo je vlastne takým tým úplne najväčším základom zdravia? Pani profesorka Horáková hovorí, že sú to dostatočné antioxidanty.
Ľudia nevedia, čo sú antioxidanty, oxidanty. A v podstate základ zdravia je mitochondriálne zdravie – ťažký výraz, ale zdravie našich elektrární, ako naše elektrárne.
Mária: Čiže elektráreň sa rovná bunka.
Pavol: Nie, elektráreň je mitochondria vo vnútri bunky. Sú to také šošovičky. Toto sú naše elektrárne. Napríklad nervová bunka má 8000 mitochondrií, svalová bunka 200 mitochondrií. 200 elektrární, 800 elektrární. Srdce má obrovské množstvo elektrární. To je podľa toho, ako koľko ich potrebujeme na výkon. A zoberte si, že tam je v tých našich bunkách doslova peklo. Hej, strieľajú tam iskry. To sú tie fabrikály. Čiže a teraz ten voľný radikál – ľudia si nevedia predstaviť, že prečo je to problém. Ten voľný radikál chýba mu jeden elektrón. A naše telo je dokonalé, keď je mladé, a vie vyrábať antioxidanty. To je fešák, ktorý má plné vrece elektrónov. Vezie si plné vrece elektrónov a vidí voľný radikál a naraz z radikálu je pohodičkový prvok. Tak máme bunku, ktorú napádajú voľné radikály a antioxidanty túto bunku ochraňujú.
Mária: Mám si to takto predstaviť?
Pavol: Áno, presne tak. Bunka má rôzne membrány a má rôzne vstupy. A preto musia byť rôzne typy antioxidantov, lebo niektoré priamo zapasujú za toho. Presne tak, lebo napríklad bunková membrána je tuková a musia napríklad vitamín A, vitamín E chrániť tú bunkovú membránu v tej tukovej vrstve. Ale napríklad máme tu aj vodorozpustné prvky a tam napríklad vitamín C chráni napríklad tú vodorozpustnú fázu, alebo kyselina R-alfa-lipoová, tá chráni aj to. Takže musíme mať spektrum antioxidantov, ktoré nám dávajú rôzne elektróny.
Zoberte si, že naše telo vyprodukuje denne 60 miliárd radikálov. Tých 60 miliárd radikálov musíme eliminovať. Lebo oni lietajú sem-tam, sú to ako iskry, ktoré prskajú z krbu a môžu niečo zapáliť. A keď 30 miliárd buniek, 50% ostane v podstate nepodchytených radikálmi, antioxidantmi, tak máme problém na fyzickej úrovni. Keď sa budeme vedieť ukľudniť našu myseľ, tak stresová zložka produkuje obrovské množstvo radikálov. Obrovské množstvo. Takže 98% chorôb, ako hovorí pani profesorka, je spôsobených radikálmi.
Mária: Keby som sa opýtala aj Fredyho, ako dosiahnuť to, aby človek nebol v chronickom strese? Ty máš naozaj celoživotné skúsenosti, čo sa týka nielen jógy, karate, ale aj rôznych dychových cvičení. Skús nám tak nejakých možno pár bodov poradiť, ako zlepšiť svoju stresovú situáciu.
Fredy: Ja zase z tej opačnej stránky trošičku, že predovšetkým áno, veľmi dôležité je zbavovať sa stresu, naučiť sa trošku relaxovať a ukľudniť tú svoju myseľ. V podstate myseľ a to naše vedomie je to, čo riadi, to, čo spôsobuje choroby alebo to, čo nás aj nejakým spôsobom lieči. Tá sila myslenia, tá sila takého vnútorného ozdravovania je veľmi dôležitá. No a ľudia tým, že proste všetku svoju energiu venujú von, von zo seba, od seba a získavanie vecí z vonkajšieho sveta, tak to ich proste dostáva práve do takého určitého tlaku, do takého kolotoča. No a práve naučiť sa nejakú tú svoju myseľ relaxovať, naučiť sa ju obracať do seba, pozorovať seba samého a naučiť sa ukľudniť a vlastne tou mysľou si vlastne aj zdôvodňovať tie svoje problémy – a podľa mňa to je veľmi dôležité.
Takže človek sa musí učiť aj trošičku sa stíšiť, posadiť sa, trošku... Sú vyvinuté dýchacie cvičenia úplne, že o tom je obrovská veda, čo sa volá pranayama alebo v čínskych medicínskych procesoch a programoch sú rôzne dýchacie cvičenia, ktoré človek môže robiť na ukľudnenie, na zbavovanie sa toho stresu, proti nespavosti a podobne. No a samozrejme, že aj rôzne cviky. Tých cvikov je obrovské množstvo, či už z tej čínskej medicíny alebo indickej ajurvédy alebo proste akékoľvek duchovnej takejto cesty, filozofie.
Tak veľmi dôležité podľa mňa je taká toto – obrátiť sa do seba, nájsť v sebe ten kľud, pochopiť vlastne, že čo je dôležité a čo nie je tak veľmi dôležité, čo je trvalejšie a čo má svoju prioritu. No a potom sa venovať aj tomu cvičeniu, tomu pohybu. Kto chce byť zdravý, tak musí proste ten stroj, ten svoj skafander, v ktorom žije, musí nejakým spôsobom stále nejak premazávať, stále sa to musí hýbať, stále to musí byť tam nejaký taký prietok krvi v týchto orgánoch a podobne.
Takže cvičenie, dýchanie, správne nastavenie mysle sú veľmi dôležité a ešte je dôležitá aj rovnováha, tak aby človek nebol príliš ani na jednej strane, ani na druhej, ale všetko robil tak v rovnováhe. A to znamená, že spať ani veľa, ani málo, jesť ani veľa, ani málo, oddychovať alebo robiť prácu v rovnováhe, všetko. Týmto sa riadiť a vedieť si sám seba posúdiť, že už som za tú rovnováhu, už som niekde mimo, toto nie je správne. Takže toto som chcel odovzdať.
Mária: Čiže máme tu v podstate lepší, zdravší, rozumnejší životný štýl pomocou výživových doplnkov a taktiež aj pomocou nášho myslenia, upokojenia sa a podobne. Mňa len zaujíma ešte jedna vec. Keď sa už bavíme o výživových doplnkoch, tak zovšadiaľ počujem slovo lipozómy. Čo to presne je?
Pavol: Lipozóm vytvorila príroda. Má presne rovnaký obal ako bunková membrána. Má membránu rovnakú ako bunka. Preto, keď uvidí bunka lipozóm, povie: „Áno, ja som ten tvoj." Áno, ja si ťa prijmem. Hej, práve pre ňu je lipozóm prirodzený pre bunku. To je forma, kde sa najlepšie predávajú informácie. My máme ešte okrem lipozómov ešte sú menšie exozómy. A zistilo sa, že pomocou tých exozómov – to je ako keby taký elektrónový tok – komunikujú bunky medzi sebou: „Ahoj, podaj, prines mi toto a hento"
A teraz v tej lipozomálnej forme je to najlepšie. Napríklad poviem to na prípade krillového oleja. Veľa ľudí pozná omega-3, že je tam nejaká EPA, DHA, ale tá EPA, DHA sa musí ešte transformovať na fosfolipidy. Čiže keď máte krilový olej, tak máte presne v štruktúre bunky vo fosfolipidovej forme to, čo tá bunka potrebuje. Len žijeme svet fejkov, takže priatelia Češi a Poliaci zistili, že si kúpia – videli na YouTube návod – a zistili, že si kúpia ultrazvukovú čističku na prstene, že tam dajú trošku alkoholu a že chvíľu to pomiešajú a majú lipozómy. No, takto to nefunguje. Je to veda. Naozaj je to veda. A v podstate prvýkrát sa to začalo reálne využívať – lipozómy – pred nejakými 15 rokmi. Našli to vedci, objavili to vedci, alebo exaktne to priniesli veci z výskumu rakoviny, aby vedeli dostať do niektorých buniek, do niektorých miest práve niektoré látky, ktoré nebolo možné dostať cez klasický tráviaci trakt.
Mária: Čiže lipozómy zabezpečujú lepšiu a výkonnejšiu vstrebateľnosť daného výživového doplnku do tela. Rozumiem tomu správne?
Pavol: Áno. Je lepší transport. Ale druhá vec je, že aj keď doniesiete fake do bunky, ona nie je sprostá. Ona je – naše telo je inteligentné úplne od podstaty. Od toho inteligentného elektrónu – ako nemôžem povedať, že elektrón je inteligentný, ale proste tá inteligencia je tam naozaj. My s Fredym veríme aj na tú duchovnú podstatu a na tú duchovnú stránku. Ale aj na tej druhej stránke – tá evolúcia – to je miliardy rokov evolúcie, čiže to je tak vymakaný systém. To je premakaný systém neskutočný. A keď sa človek ponorí do biochemie, naraz zistíte, že tam tie elektróny sa ako keby rozprávali, elektróny. Proste ten systém je neskutočný. Vidíte všade inteligenciu, ako to všetko funguje, len my našou nesprávnou edukáciou bránime – tou nepohodou, stresom – bránime proste našim samoopravným technikám tela. To telo má doslova techniky na to, aby si vedelo so všetkým poradiť.
Formy lipozomálnych vitamínov
Mária: Lipozomálne vitamíny poznáme v rôznych formách – či sú gélové, práškové alebo v tekutom skupenstve. Ktoré sú najúčinnejšie a ktoré sú najlepšie?
Pavol: V práškovom alebo inom skupenstve sú nezmysel, to sú fejky. Môže byť len v tekutom skupenstve. V tekutom skupenstve samozrejme sú aj tie fejkové, ale každý správny výrobca musí mať tzv. TEM certifikáciu – čiže pod transmisným elektrónovým mikroskopom musí byť potvrdená prítomnosť lipozómov v určitých veľkostiach. Aká tam je vstrebateľnosť toho daného výživového doplnku do tela. Všetko zamyslieť, aké prvky obsahuje, ale je od 10 až 50-krát silnejšia, účinnejšia alebo vyššia tá vstrebateľnosť ako pri bežných. Takže keď vidíte práškový vitamín C, lipozomálny, to je fake, pretože áno, boli skúšky, že bolo treba vyrobiť, ale to bolo tak komplikované, že naozaj ani najväčší svetoví výrobcovia nerobia práškové.
Mária: Keď si to porovnávame – práškový nelipozomálny vitamín C a potom tekutý lipozomálny vitamín C – aký tam je rozdiel v vstrebateľnosti?
Pavol: Naše telo vie prijať maximálne 200 mg vitamínu C za 12 hodín klasickou vstrebávacou cestou a lipozóm v lipozomálnej forme – tým pádom, že obchádza lipozomál, obchádza tráviaci systém, že sa vstrebáva priamo do krvného riečišťa – tak tá vstrebateľnosť je od tých 10 až 50-krát vyššia ako u bežných vitamínov alebo u bežného vitamínu C.
Ako zvládať chorobu
Mária: Fredy, keď ty sa cítiš chorý, čo vtedy robíš? Máš na to nejaké špeciálne cvičenia?
Fredy: No záleží samozrejme, aká choroba to je a... Človek môže byť akýkoľvek na nejakej spirituálnej úrovni, ale keď je chorý, tak proste ochorie. A to som videl – teda to vidím – nie len na sebe, proste, že si môžem hovoriť, že „nie, nebudem chorý", ale proste tá horúčka niekedy príde alebo tá nejaká infekcia a podobne. A videl som samozrejme aj treba z môjho učiteľa Vindyho, ktorý na vysokej úrovni – fakt, že spirituálne – a aj on vie byť chorý.
Ale sú rôzne pomôcky, že čo treba robiť – to záleží, to sa nedá takto povedať, nie je asi na to nejaký kľúč, že čo sa dá urobiť. Ale myslím si, že dosť dobrá vec je jednak zmieriť sa chvíľočku, že prišla choroba, trošku tak odpočinúť – by som povedal, že niečo sa stane, treba si trošku zmieriť a nie stále bojovať: „Prečo sa mi to stalo, načo sa mi to stalo, a ja to mám a ja to nechcem" a podobne. Takže trošku aj také zmierenie urobí veľa – také, že „dobre, toto ma teraz zastavilo, teraz som v tichosti, nebudem vyplakať na celý svet, ale musím týmto prejsť". Aj tento pokoj podľa mňa je dosť dôležitý. A potom druhá vec je naozaj, že optimisticky vidí tú chorobu. Pozerá na to tak, že „bude to zase dobre. Teraz je tento čas, to prekonám". Môže to byť ešte aj horšie, samozrejme. Iní ľudia to majú oveľa horšie. Ja mám toto, teraz to musím nejakým spôsobom zvládnuť. Tak to je dôležité. A potom druhá vec je naozaj pochopiť, že všetko nie je len o duchovných silách a predstavách a modlitbách a prianiach, ale dôležité je naozaj tá veda tu je. A tá veda, technológia, medicína a výskumy sa posúvajú a toto netreba akože od seba odháňať, takže tie možnosti, čo sú, tak treba prijímať rozumne. Samozrejme, treba si vyhľadať, čo je dobré, a rozumne prijímať technológie a výskumy najmodernejšie.
Mária: Je rovnováha. To je rovnováha – že nebudeme robiť iba vedecké veci alebo iba spirituálne, ale zoberieme z každého.
Fredy: To je môj názor.
Marketing výživových doplnkov
Fredy: Ešte možno taký vtipný príbeh. Bol tu – čo som už spomenul, ten môj učiteľ z Indie, Svami Ačityananda, veľmi, veľmi múdry muž, neskutočne. Bol tu a robili sme taký seminár a ľudia – pretože to je taká duchovná bytostnosť s vami, to je niečo ako kráľ v tom jogovom svete – tak sa ho pýtali – presne táto otázka, že „a čo mám robiť, keď proste moje dieťa má horúčku a ja neviem čo". A on tak sa zamyslel na sekundu a hovorí: „No tak mu dajte liek, čo vám predpíše doktor." Takže.
Viac ľudí a to berie aj tak, že už keď sú chorí, nevedia, ako sa z toho dostať, začnú byť zúfalí a vie ich ovplyvňovať aj marketing.
Mária: A práve k tomu by som sa chcela dostať – výživové doplnky a nesprávny marketing. Ako tomuto predísť?
Pavol: Len edukáciou. Je to normálna doba, takú dobu žijeme. Žijeme svet fejkov, influencerov a je práve na nás, aby sme edukovali ľudí, že nie všetko môže byť rovnaké. Keď si zoberieš koenzým Q10, môže byť ubiquinol alebo ubiquinón. Jeden je bioaktívny, druhý nie je. To znamená, že jeden sa môže vstrebať – jedna vec je vstrebávanie, ale biologicky využiť na 5%, druhý na 50%.
Sulforafán je úplný kráľ všetkých antioxidantov a fytonutrientov. Sulforafán ľudia moc nepoznajú, aj keď je kráľom, ale poznajú kurkumín, resveratrol z vína, kurkumín – lebo Indovia kurkuma. Ale proste biologická využiteľnosť aj toho bioaktívneho kurkumínu, aj keď tam dáme piperín a resveratrol, je okolo 2 až 8%. Kdežto bioaktívny sulforafán má 80% využiteľnosť v tele. To neznamená vstrebateľnosť – sú dve veci. Vstrebateľnosť – vstrebe sa, ale nevyužije sa v tele. Takže napríklad typický prípad toho silného antioxidantu, ktorý je vitamín E – na trhu zistíte, že je iba D-alfa-tokoferol. Forma? Forma nerozumiem. To je forma, to je tento a existuje tokotrienol, ktorý je 60-krát účinnejší, len nikto ho okrem nás nedáva, lebo je 10-krát drahší.
Mária: Ok, ako bežný spotrebiteľ – som sa rozhodla, že si chcem teraz zaobstarať alebo kúpiť nejaký silný antioxidant, chcem sa starať o svoje zdravie. Čo mám robiť? Ako zistiť, čo je zlý marketing, čo je dobré?
Pavol: Ľudia to veľmi ťažko odlíšia, pretože sú tu firmy, ktoré sú naozaj obrovské firmy a my nedokážeme nákupiť kvalitný produkt za to, čo oni už predávajú. Predávajú sa tu naozaj neskutočne – ja nechcem povedať, že nezdravé veci, ale proste ten marketing a získanie. Práve preto napríklad máme odborný tím, máme v tíme profesorku Horákovú, budujeme Blue Zone, komunitu, kde sa chceme edukovať. Chceme pridať do spolupráce takých ľudí napríklad ako je Fredy. Lebo on vie veľa povedať do toho, čo je veľmi dôležité. Pretože ako som povedal, 98% chorôb sú spôsobené radikálmi, ale 70% toho je v našej hlave. Hej? Lebo napríklad ten antioxidant – ako ten najsilnejší sulforafán – on zapína jeden gén. Ten sa volá NRF2. To je jedno.
Mária: Opäť nerozumiem, ale počúvam.
Pavol: On je hlavný spúšťač tohto génu. Takže keď máme byť chorí alebo zdraví, on sa spustí, zapne a zapína ďalších 200 génov. NRF2 zapína 200 génov, ktoré pomáhajú tomu, aby sme zvládli chorobu, a vypína 500 génov, ktoré by nás mohli zničiť. Ktoré podporujú chorobu. Lebo to telo – to je ako taký veľký počítač. My dostaneme z umelej inteligencie odpoveď v slovách alebo v písmenách. Ale niekde v pozadí sú len jednotky a nuly, jednotka, nula, jednotka, nula. A takýmto spôsobom fungujú aj tieto antioxidanty.
Na podporu dlhodobého zdravia, vitality a odolnosti organizmu proti závažným...
Signály tela a psychika
Mária: Fredy, ako spoznáme, že je naša psychika preťažená?
Fredy: No, pokiaľ to spoznáme, tak ešte nie je až tak preťažená, lebo neviem, no, máme vždycky nejaké tie výzvy, také tie nejaké signály, ktoré nám to dáva, ale práve to je to, čo ignorujeme. Že ignorujeme úplne najzákladnejšie veci, že sme hladní – napríklad, ale viem, že mám toľko roboty, že nenájem sa teraz. Mal by som, ale nenájem sa. Takisto potrebujem ísť na záchod a to telo, tá príroda ma do toho tlačí, ale ja preto, že mám niečo, čo je teraz pre mňa dôležitejšie, tak to neurobím. A takisto to je úplne so všetkým – že nejdem spať, lebo ešte teraz musím dokončiť túto prácu alebo musím sa ešte pozrieť toto, musím ešte tamto.
Takže celkom nepočúvame ani výzvy, ani signály toho tela, ani mysle a práve možno tá cesta k sebe je aj toto – počúvať, čo nám hovorí telo, počúvať, čo nám hovorí myseľ niekde v pozadí, lebo my vieme, čo je dobré a čo je nedobré v skutočnosti. A takisto aj to, čo nám hovorí srdce, by sme mali trošičku počúvať, lebo to srdce sa nedá nejakým spôsobom oklamať, je nekompromisné.
Mozog si dokáže zdôvodniť všetko. „Zaslúžim si to, môžem, prečo nie, ja keď iný." Ale srdce je také jednoznačné, že srdce chce alebo nechce, miluje alebo nemiluje. Toto je správne, toto je nesprávne – len to potláčame všetky tieto veci. Takže máme v sebe taký kompas, ktorý nám ukazuje, ktorý je ovplyvňovaný, áno. Len sa nám stráca tým, že sa nezaoberáme tak veľmi o seba – ako som hovoril na začiatku, stále sme orientovaní von, von. A chceme niečo stále lepšie a lepšie pre seba, nemáme konca kraja, že čo ako by sme si vylepšili a uľahčili život a uspokojili svoje zmysly, ale strácame práve tú cestu k sebe, k tým najdôležitejším veciam. A potom tá odpoveď toho samotného tela a osudu v úvodzovkách je nekompromisná.
Pavol: Máš auto a máš tam rôzne kontrolky – žlté a červené. Keď je žltá, rozsvieti – sám dolejme olej. Keď je červená, treba zastaviť a servis. A my máme v našom tele – naše telo je inteligentné a má takisto rôzne kontrolky, ktoré nepočúvame. Úplne najhoršie sú asi analgetiká typu toho, že „bolí ma hlava a dám si niečo, aby ma prestala bolieť" – bez ohľadu na to, že zistím príčinu. Viete, koľko ľudí umiera na to, že majú vysoký tlak? A ten vysoký tlak bolí tu a tu. Pre tých, čo pri podcaste ukázal na temeno hlavy. Takže je dôležité vedieť o týchto kontrolkách, že ich máme. A keď ich nemáme, niektoré nemáme – napríklad nevieme, aký máme tlak – takže to môže len bolieť. Takže nikdy si neberme tabletku bez toho, aby sme vedeli, že mám nízky tlak, lebo ten mozog panicky kričí: „Prosím ťa, prekysli ma, prekysli ma" – a my mu dáme tabletku a ešte to znížime a potom mladí ľudia majú demenciu.
Mária: Ja by som sa ešte vrátila k tomu kortizolu, pretože otvoríte Instagram, otvoríte Facebook, všade na vás vybieha kortizol – je absolútne za všetko zodpovedný. Je to tak?
Pavol: Áno, už aj Fredy to pred chvíľou povedal. Kortizol je, alebo stresové hormóny sú mimoriadne agresívne pre našu pohodu a pre náš hormonálny systém. Sme hormonálne bytosti. Či ženy – iné inak hormonálne vybavené a muži inak hormonálne vybavení. Oni dokážu rozbiť všetko, celú tú našu pohodu. Výsledkom je znižená tvorba serotonínu. Serotonín je hormón šťastia. Bez hormónu šťastia nedokážeme žiť radosný život. Nedokážeme sa baviť.
Mária: Ale ako vzniká ten kortizol? Aby som si to vedela predstaviť, že mám teraz stres a ten spôsobí v mojom tele nejakú reakciu, ktorá vyprodukuje…
Pavol: Vyplavuje mozog. Tvorí hormón. Máme také dve dráhy – sympatikus a parasympatikus. Sympatikus je zodpovedný za to, aby som dokázal utiecť, keď ma niekto ohrozuje. A parasympatikus je presne to, čo si hovoril ty, Fredy – že upokojiť tú myseľ. A my sme mali takto fungovať. Čiže ráno nám nejaký kortizol – dvihne sa nám kortizol, aby sme sa zobudili, aby sme sa prebrali, aby sme sa prekrvili, aby sme sa napríklad osprchovali v studenej vode – tým pádom sa nabudíme – a potom mal byť ten náš život v rovnováhe, aj keď sme v biznise. Pretože ak nie sme v rovnováhe, sme celý deň na kortizole. To nie je len kortizol, ale tých hormónov je asi 40. Takže sme strašne nabúdení, zbytočne nabúdení. My nepotrebujeme nikde utekať. My potrebujeme veci riešiť. A my utekáme. A potom sme vyhorení. Človek vyhorí. Kortizol efekt spôsobuje u ľudí vyhorenie. Takže je veľmi dobré vedieť rôzne techniky, ktoré možno aj Fredy bude ukazovať poslúchačom. A to sú techniky, ktoré vieme veľmi rýchlo – napríklad pomocou koherentného dýchania.
Fredy: Môžem ukázať aj nejaké?
Pavol: V našej Blue Zone ukážeš, ale pomocou koherentného dýchania veľmi vieme ten parasympatikus oživiť. Čiže to ukľudnenie – naše telo sa ukľudní a nemusíme mať tlak 180 na 110, ale stačí nám tlak 130 na 90, keď sme vo výkone.
Mária: Aké sú tie techniky dýchania?
Fredy: No, techniky dýchania v joge a proste čínskej alebo tejto ajurvédskej tradícii sú rôzne spôsoby, je ich veľmi veľa. Ale ja by som doporučil možno teraz dva veľmi jednoduché, takú prvú pomoc, keď je človek v nejakom strese, v napätí, v prílišnom takom roztrhaní. Tak dôležité v prvom rade si povedať, že áno, idem teraz niečo urobiť proti tomu, aby som sa upokojil. To je dôležité. Na chvíľočku si sadnúť, dať si chvíľočku čas.
Jedna krásna technika – pranayama – je taká, že sa nadýchneme nosom, hlboký nádych a zošpulíme pery, ako keď sme chceli sfúknuť sviečku alebo pobozkať niekoho, a jednoducho ústami dlhý výdych, pričom máme oči zabodnuté, uchytené do jedného bodu a predstavujeme si ten prúd toho vzduchu ako svetlo – možno ako strieborné svetlo – ktoré vydýchavame do diaľky. A povieš si, že počas tohto nádychu teraz nechám všetky tie problémy, všetky tie starosti, ten celý vonkajší svet nechám okolo, ako keby som bol v nejakom tuneli, a sústredím sa na toto. Urobiť to 5–6-krát.
Nadýchol som a... To je jedna krásna technika, ktorá okamžite upokojuje. A potom na nahodenie toho parasympatikus je krásna technika: nádych dvakrát a ústami. 4–5-krát – to ani nie je vedomá vec, to ti samé urobí, že ti to prehodí na systém, ktorý ťa zrazu začne ukľudňovať a zrazu vidíš ten problém, ten stres, to napätie z iného uhla. Je to maličký zázrak, ale toto môže niekomu pomôcť.
Pavol: To je dôležité – ten dvojitý nádych. Nebudeme to vysvetľovať, ale čiže keď sa ide človek pohádať so ženou, keď ideme sa pobiť alebo niečo urobiť, radšej sa trikrát nadýchni, štyrikrát nadýchni takýmto spôsobom a potom to uvidíš úplne v inom svetle.
Strava ako alfa a omega
Mária: Okrem znižovania stresu a samozrejme aj doplnenia výživových doplnkov, kde doplníme, čo telo potrebuje, je veľmi dôležitá aj strava, pretože aj skrz stravu doplňujeme všetky živiny, ktoré naše telo potrebuje. Čo si o tom myslíš ty, Fredy?
Fredy: No absolútne. Úplne som teraz zaskočený, že sme to vôbec nespomenuli už úplne na začiatku, pretože strava je alfa a omega vlastne toho zdravého života. No u mňa ako ja – budem odpovedať na... Čo sa týka stravy, tak je trošku inakšie, trošku také špecifickejšie, pretože ja som prísny vegetarián. Ja som vegetarián už 39 rokov. Nejem vajcia, nejem ryby, nejem žiadne mäso. Takže vegan? Nie, nie som vegan, lebo ja prijímam mliečne výrobky, napríklad. Ale podľa mňa je veľmi dôležité a dôležité aj na myseľ. Tá strava ovplyvňuje aj myseľ a cítenie človeka, súcitu, ďalšie veci, ktoré možno však aj netreba rozobrať. Ale myslím si to tak, že toto je také moje, ja to takto vnímam, mám svoje presvedčenie. Ale myslím, že strava človeka by mala byť veľmi vyvážená. A teraz nejde o to, že či je človek vegetarián alebo všežravec alebo ako to mám nazvať? Alebo prijíma mäso. Ale ide o to, že ja si myslím, že mnoho ľudí a vidíme to v centrách a vidíme to v reštauráciách – táto strava je nevyvážená. Ako teraz títo ľudia konzumujú mäso, tak sa to vymyká úplne celej evolúcii podľa mňa, celej histórii.
Mária: Naše choroby vznikajú aj zo stravy, myslíš si to, Pavol?
Pavol: Jasné. Absolútne s tým súhlasím, pretože ja stravu dávam na druhé miesto. Najprv dávam pohyb, ale veľmi blízko k pohybu je strava, pretože cez stravu budeme prijímať toxíny. A toxíny nás zabíjajú. A proste to, čo naozaj – ako Fredy povedal – ľudia v súčasnosti jedia. Aké nezmysly. A ako veľa. A ako dlho. Od rána – pani profesorka hovorí – zobkajú od rána do večera. Ešte vymetajú chladničky.
V minulom podcaste som povedal, že jeden sýrsky lekár mi povedal, že zdravie tkvie v prázdnom žalúdku. Tráviaci trakt tam berie 70% energie. A keď sa zaťaží tráviaci trakt, zaťaží sa aj myseľ. Preto hovoril Fredy o tom vnímaní a tá vegetariánska strava naozaj zaťažuje myseľ najmenej. Budhistickí mnísi, keď meditujú, sú len čisto na vegetariánskej strave.
Fredy: Ja nechcem touto svojou vegetariánskou filozofiou ovplyvňovať ľudí, že čo by mali robiť a čo mali jesť, ale je isté – ako sme spomenuli – že dnes ľudia konzumujú toho mäsa príliš veľa. A to už nie je len o nejakú etiku alebo nejakú duchovnosť, ale naozaj tu ide o zdravie. Ľudia jedia ráno mäso, na obed mäso, večer mäso – a toto naši predkovia takto nerobili. A ja si myslím, že každý by sa mal nad týmto zamyslieť – aspoň z toho najdôležitejšieho, toho svojho vlastného zdravia – že obmedziť to mäso, nejedzte mäso až tak veľa, jedzte ho menej. Ak ho jete málo, tak zoberte si iba treba raz do týždňa alebo kto nemôže, tak aspoň iba raz do dňa a treba to obmedziť. Lebo na všetkých úrovniach – či to je ekonomická, ekologická, akákoľvek úroveň – škodí to prostrediu a škodíme tým aj sebe. Takže nemusíte zastať vegetariáni, ale obmedzte mäso a jedzte viac zeleniny a ovocia.
Pavol: Ja by som to doplnil, že to, čo vlastne produkuje civilizácia v súčasnej dobe, sú vysokospracované potraviny. To nikdy nebolo. Bolo napríklad mäso – to neškodí tak, ako vysokospracované mäso. Alebo máme tu šunku, ktorá je zdravá – dáme ju deťom, lebo „každý deň detičky musia papať šunku" – ale to je vysoko spracovaná údenina. To sú vysoko spracované – sú tam údeniny, sú tam karcinogény, sú tam proste veci, ktoré robia veľkú neplechu v našom organizme.
Takže to je jedno – ako Fredy povedal – že nechceme propagovať už iba vegetariánstvo, štýl života, ale má to niečo do seba, aby sme jedli oveľa menej mäsa, ale aj oveľa menej niektorých vecí, ktoré nám produkuje potravinársky priemysel. Vysokospracované nemusí byť len mäso, ale môžu byť vysokospracované aj ďalšie veci.
Zhrnutie zdravého života
Mária: Keď to tak zhrniem, tak aby mohol mať človek zdravší život, byť spokojnejší a šťastnejší, mal by sa hýbať, mal by mať myseľ nastavenú pozitívne, mal by sa stravovať lepšie ako sa stravuje – čiže vyvážená strava – a taktiež môže v podstate do svojho života zakomponovať aj výživové doplnky, ale treba vybrať opatrne správne. Je to tak?
Pavol: Presne tak. Ale aj vylúčiť veci, ktoré nevieme tolerovať. Každý z nás je úplne iný. My sme jedinci, úplne individuality – či už spirituálne, ale aj hmotne. Proste medzi nami sú obrovské rozdiely. A si zoberte, že lieky sú nastavené: pre deti toľko-to, tam sa vôbec nerozlišuje dievča-chlapec. Pre dospelých toľko-to, ženy a muži – to je úplne rozdielna biochémia. A samozrejme vek? Vek vôbec sa nerozlišuje. Proste náš metabolizmus úplne inak pracuje, keď máme 50 rokov alebo keď máme 20 rokov. Takže práve tá personalizovaná medicína, personalizované jedenie – nie, že všetci povieme „a to je výborné pre všetkých". No, niekto napríklad v Ázii sa rozlišuje, či má niekto veľa ohňa, málo ohňa, hej?
Mária: Nerozumiem – oheň, ako to myslíte? Veľa ohňa, málo ohňa – kvality toho, vlastne rozdelené vata, pita z ajurvédy napríklad. Hej, aká je to vlastne krvná skupina napríklad?
Pavol: Napríklad obézní ľudia majú málo ohňa – ten vnútorný oheň ako keby málo horel a dobre to nespaluje. Napríklad štíhli ľudia toho ohňa majú oveľa viac – v podstate on to spáli, on to zožerie. A ako viem, aký mám oheň? Možno sa dá povedať. V Indii sa to nazýva agni, teda vnútorný oheň, ktorý vychádza z plexu solaris.
Mária: Už som to pochopila – oheň sa rovná metabolizmus.
Pavol: Metabolizmus, rýchlosť metabolizmu.
Mýty a fakty: proteíny, HIIT, energy drinky
Mária: Prichádza dynamická sekcia – mýty, fakty. Čo na to poviete vy? Proteín, páni, čo si myslíte o proteíne?
Pavol: Základný kameň života bunky. Dôležité, ale ja viem, že pýtaš niečo iné.
Fredy: Podľa mňa sú dôležité proteíny. Kto chce mať nejakú svalovú hmotu, kto veľa športuje a podobne, tak musí doplňovať proteín. Všetko zase záleží od kvality. To je to najdôležitejšie, čo povedal Fredy nakoniec. Závisí od kvality, pretože to, že sa to volá proteín, nemusí to naše telo prijať.
Mária: HIIT – čiže vysokointenzívny intervalový tréning, ak to dobre správne pomenúvam. Čo na to hovoríte? HIIT každý deň alebo iba občas?
Fredy: To záleží zase individuálne – aj od veku to záleží, aj od povahy toho človeka, od jeho kondície a podobne. Ja si myslím a moja skúsenosť – lebo môj život je fakt, že vrcholový športovec – nebudem tu hovoriť, že všetkým som prešiel – ale vrcholový šport a prílišné namáhanie nie je správne. Prinesie výsledky, ktoré sa stratia ako polná tráva, ale nie je dobre preťažovať to telo podľa mňa. A tiež aj v tomto nájsť takú harmóniu, nájsť také športy, také cvičenie, ktoré je nejakým spôsobom vyvážené a dlhodobo udržateľné.
Pavol: Absolútne súhlasím. Vysokointervalový tréning je v podstate cesta do pekla bez regenerácie. Pretože presne to povedal Fredy – prispôsobiť to sebe. Keď sa cítim – mám nalinkované, že budem robiť 7 dní v týždni HIIT a tretí deň som unavený, no tak proste si ho nedám. Potrebujem zregenerovať. To je základná chyba pri HIIT – dať personalizovať. Ako sa cítim? Proste keď som slabý, tak to nemá význam.
Mária: Energy drinky?
Fredy: Úžasné, super. Zase hovorím od kvality. Nie každý má svoj taký náboj a nie každý má svoj deň, keď chce urobiť nejaký výkon a podľa mňa to je super. Pretréningovky, rôzne látky také, aby nám zvýšili energiu na to, aby sme proste perfektne fungovali. Určite piješ aj ty kávu a to si dávaš – to je podľa mňa tiež energetické. Ale väčšina ľudí – mnoho a bez dvoch-troch káv ani nevedia fungovať, takže hej, treba to, je to v tejto spoločnosti. Malo by to byť asi, ale záleží naozaj od tej kvality, že aké. Podľa mňa dobre, nebudem robiť zlú reklamu žiadnej značke, to nebudem hovoriť, ale plno na trhu je plno takých, čo úplne do pekla. Že zle. Ale sú aj veľmi dobré.
Pavol: Tie, čo zalepia ústa, úplne najhoršie, pretože tam je strašne veľa cukrov. Ale ja keby som mal niečo k tomu dodať – krátkodobo áno a v únosnej miere. Ale je to ako lepenie motora, keď chceme lepiť motor lepiacou páskou papierovou lepiacou páskou. Dlhodobo určite nie. Ja som teraz počul – ja som sa úplne z toho hrozil – že 500 až 1000 miligramov ako pretréningové dávky kofeínu, kdežto 400 miligramov je maximálna denná dávka a tí mladí ľudia berú 500 až 1000 miligramov a to je cesta do pekla. Čiže áno, v obmedzenej miere, s rozumom, krátkodobo, ale nie dlhodobo.
Mária: Čo hovoríte páni na boostovače takzvané?
Fredy: Tak sú to dôležité veci. Ja sa na to pozriem z hľadiska ľudí, ktorí naozaj trénujú vyslovene pravidelne, posilňujú to telo a to telo potrebuje aj takéto doplnky, aby sa opäť regenerovalo, aby sa opäť povzbudzovalo do toho výkonu a podobne. Takže ja som za. Všetko ako som povedal záleží od akej firmy, akej kvality a aké množstvo.
Mária: Pavol, čo ty odporúčaš?
Pavol: Ja som takisto za, pretože aj 20-ročný človek, ktorý má 100% výkonu tela – ten ideálny človek – tak keď robí vrcholový šport, tak v súčasnosti vrcholový šport sa nedá robiť bez toho, že by niečo človek nebral. Myslím to pozitívne, naozaj je tu celé spektrum vecí, ktoré nám veda prináša. Prinášajú nám tu rôzne firmy aj plno hlúpostí, ktoré nepotrebujeme. Preto ja preferujem také komplexy, aby ste si nemuseli kúpiť 50 krabíc po 10 eur lacných, ale komplexy, ktoré zabezpečia celé orgánové štruktúry.
Mária: Pomenujte, pomenujte.
Pavol: Napríklad máme Forever Strong – to je vlastne kreatín, ktorý pozná asi každý. A sú tam špeciálne kolagénové peptídy, urobené tak, že podporujú rast svalovej hmoty.
Fredy: Toto môžem potvrdiť, ja to užívam.
Pavol: Ale si sa mi zdal nejaký väčší, keď si sem prišiel.
Fredy: Že v skutočnosti ja som za posledné asi tri mesiace, ani nie, možno dva a pol, schudol 13 kíl a zvýšila sa mi neskutočne energia a vnútorný taký pocit takej vitality. A teraz nechcem hovoriť, že to je iba kvôli týmto produktom, ktoré som začal užívať, ale hovorím to – je tam veľká taká časť, čo sa ani nedá vysvetliť takto poslucháčovi.
Napríklad niektoré produkty – tak to som začal teraz užívať, tak sme sa prvýkrát stretli s Palim. A povedal som mu, že no, niekedy som taký unavený, niekedy som taký trošku v takom napätí nejakom vnútornom a ten môj výkon možno, že nie je taký, ako by som chcel. A takto sme sa iba proste rozprávali. A Pali sa na mňa pozeral a „naordinoval" mi v úvodzovkách niekoľko produktov, ktoré som začal užívať. A povedal mi: „Vyskúšaj toto." A ja: „Načo to je dobre?" On mi povedal, že to sa nedá povedať ani slovami. To je niečo také, čo vnútorne pocítiš po nejakej dobe, čo ťa prekvapí samého. Že to je bez reklamy, bez čohokoľvek – že čo sa dá vysvetliť, to vnútorne pocítiš. Tak mi to isto aj povedal tu manažér firmy. A ja som to vyskúšal a teraz mám presne to isté, že môžem povedať nahlas – jeden taký produkt, ktorý sa volá NAD napríklad. Teraz ľudia sa pozerajú, že koľko vládzem, akú mám silu, akú mám energiu, ako ja neviem vyzerám a podobne.
Mária: Tiež to užívam, ale so spermidínom.
Fredy: Áno, takisto. Aj ja. Celý taký balíček mi naordinovali tu. Neviem, či to je tým alebo nejakými vyššími silami, ale to je to, čo ani sa nedá povedať, že čo. To človek musí pocítiť, že to je ako keby... Späť do mladosti o niekoľko rokov – vitalita, energia. Nie, že by narástli svaly alebo niečo také – že o to nejde, ale vnútorný pocit nejaký taký. Vnútorná energia.
Pavol: Ja to potvrdím teda. Ja mám presne to isté – ja som schudol nejakých 12 kg a cítim sa výrazne lepšie. Dva roky beriem NAD+, odkedy som ho objavil, ale je to pre mňa... To je niečo neuveriteľné. Toto nehovorím ako reklamu, akože úplne vážne. Ja to mám na sebe. A kto to nevyskúša, tak fakt akože nemôže to pochopiť – stráca proste.
Takých vecí, skutočných vecí je veľa, ktoré nám prináša veda. A preto ja som za to, že keď ľudia niečo kupujú, tak malo by to byť naozaj nielen podľa reklamy a influencerov, pretože veľa z tých influencerov sú na peňiažky, no, povedzme si. Áno, ale sa tomu nerozumiejú vôbec. Iba biznis – predám firmu na burze a potom si kúpim jachtu. Ale ja chcem, aby sme tu vybudovali modrú zónu. Tých je na svete 5. A budeme sa možno inšpirovať aj s Fredym na Okinawe, že?
Fredy: Áno.
Pavol: Že sa tam urobí nejaký kurz pre ženy na Sardínii – tam už Fredy chodí. A vlastne ide o to, aby ľudia naozaj začali žiť život a nie hniť život.
Mária: Ďakujem páni veľmi pekne za to, že ste nielen mne, ale aj nám ukázali, ako život žiť a nie hniť. Dúfam, že sa budeme počuť aj vidieť pri ďalšom podcaste Blue Zone.
